Židia v stredovekej západnej a strednej Európe - História úprav

Mucska na 13:37, 18. september 2023

2023-09-18T13:37:10Z

Mucska na 09:35, 16. september 2023

2023-09-16T09:35:44Z

Mucska: Vytvorená stránka „Židovské komunity sa v Európe začali dokázateľne objavovať v neskorej antike v súvislosti s rozmachom Rímskej ríše. Najstaršie lokality ich výskytu boli roz…“

2023-09-16T09:34:49Z

Vytvorená stránka „Židovské komunity sa v Európe začali dokázateľne objavovať v neskorej antike v súvislosti s rozmachom Rímskej ríše. Najstaršie lokality ich výskytu boli roz…“

Zobraziť rozdiely

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 13:37, 18. september 2023
Riadok 106:		Riadok 106:

	V roku 1569 vznikla Poľsko-litovská únia, do ktorej sa včlenilo územie dnešnej Ukrajiny, južného Bieloruska, Podlesia, Volyne a Podolia. Bolo to pravoslávne obyvateľstvo Ukrajiny, ktoré sa dostávalo do konfliktu s poľskou katolíckou šľachtou. Tá toto územie kolonizovala a zaviedla tu poľský feudálny systém nájmu – árendy. Sprostredkovateľmi, finančníkmi a nájomcami tu boli opäť židia. Konflikt medzi tromi stranami nebol už iba sociálny, ale aj náboženský a etnický. Pogromy, ktoré v roku 1648 vyvolali kozáci vedení hajtmanom Bogdanom Chmelnickým, pokračovali až do 20. storočia. Pripojili sa k nim ukrajinskí roľníci a tiež Poľskom podmanení krymskí Tatári. Spoločne decimovali aj poľské, ale hlavne židovské obyvateľstvo v mestách a dedinách. Odhady sa pohybujú okolo 125-tisíc umučených židov. Z oslabenej šľachtickej republiky, ktorá prišla počas kozáckych povstaní aj o časť územia ľavobrežnej Ukrajiny, utekali židia späť do nemeckých krajín, nábožensky tolerantného Amsterdamu, Osmanskej ríše (1517 – 1917), ale aj do západných častí Poľska. V nasledujúcich storočiach sa vzťahy medzi kresťanmi a židmi v Poľsku naďalej zhoršovali aj vplyvom jezuitských a dominikánskych rádov, naďalej šíriacich stredoveké obvinenia voči židom, a vojnových konfliktov s Ruskom, ktoré ďalej umocňovali sociálne nepokoje.		V roku 1569 vznikla Poľsko-litovská únia, do ktorej sa včlenilo územie dnešnej Ukrajiny, južného Bieloruska, Podlesia, Volyne a Podolia. Bolo to pravoslávne obyvateľstvo Ukrajiny, ktoré sa dostávalo do konfliktu s poľskou katolíckou šľachtou. Tá toto územie kolonizovala a zaviedla tu poľský feudálny systém nájmu – árendy. Sprostredkovateľmi, finančníkmi a nájomcami tu boli opäť židia. Konflikt medzi tromi stranami nebol už iba sociálny, ale aj náboženský a etnický. Pogromy, ktoré v roku 1648 vyvolali kozáci vedení hajtmanom Bogdanom Chmelnickým, pokračovali až do 20. storočia. Pripojili sa k nim ukrajinskí roľníci a tiež Poľskom podmanení krymskí Tatári. Spoločne decimovali aj poľské, ale hlavne židovské obyvateľstvo v mestách a dedinách. Odhady sa pohybujú okolo 125-tisíc umučených židov. Z oslabenej šľachtickej republiky, ktorá prišla počas kozáckych povstaní aj o časť územia ľavobrežnej Ukrajiny, utekali židia späť do nemeckých krajín, nábožensky tolerantného Amsterdamu, Osmanskej ríše (1517 – 1917), ale aj do západných častí Poľska. V nasledujúcich storočiach sa vzťahy medzi kresťanmi a židmi v Poľsku naďalej zhoršovali aj vplyvom jezuitských a dominikánskych rádov, naďalej šíriacich stredoveké obvinenia voči židom, a vojnových konfliktov s Ruskom, ktoré ďalej umocňovali sociálne nepokoje.
		+
		+	doc. Mgr. Ivica Bumová, PhD.
		+
		+	=== Bibliografia ===
		+	BARKÁNY, Eugen – DOJČ, Ľudovít. ''Židovské náboženské obce na Slovensku.'' Bratislava: Vesna, 1991.
		+
		+	BARTAL, Israel. Usídlenie Aškenázov vo východnej Európe – Poľsko a Litva. In LEVI, Liana (ed.). ''Tisíc rokov aškenázskej kultúry''. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 80 – 89.
		+
		+	BERND, Martin – SCHULIN, Ernst (eds.). ''Židovská menšina v dějinách''. Praha: Votobia, 1997.
		+
		+	BOUŠEK, Daniel – RUKRIGLOVÁ, Dita. ''Maimonides. Výběr z korespondence''. Praha: Academia, 2010.
		+
		+	BRENNER, Michael. ''Malé dějiny židů''. Praha: Paseka, 2014.
		+
		+	BÜCHLER, Róbert J. (ed.). ''Encyklopédia židovských náboženských obcí A – K''. Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry, 2009.
		+
		+	COHEN, Abraham. ''Talmud pro každého. Historie, struktura a hlavní témata Talmudu''. Praha: Sefer, 2006.
		+
		+	COHEN, Raphaël. ''Talmud v otázkach a odpovediach''. Bratislava: Sofa, 2002.
		+
		+	COHN-SHERBOK, Dan. ''Judaism. History, Belief and Practice.'' London: Routledge, 2003.
		+
		+	DAHAN, Gilbert. Židia na stredovekom západe (11. – 14. stor.). In LEVI, Liana (ed.). ''Tisíc rokov aškenázskej kultúry''. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 26 – 34.
		+
		+	GOLD, Hugo et al. ''Židia v Bratislave v minulosti a súčasnosti''. Bratislava: Marenčin PT, 2010.
		+
		+	GOLDBERGOVÁ, Sylvie Anne. Vznik modelu obcí legislatíva a privilégiá (Svätá ríša rímska nemeckého národa a rakúsko-uhorská monarchia). In LEVI, Liana (ed.). ''Tisíc rokov aškenázskej kultúry''. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 63 – 69.
		+
		+	HARBEY, Richard S. ''Raymunds Martini and the Pugio Fidei-the Life and Works of a Medieval Controversialist.'' [dizertačná práca] MA Dissertation of Hebrew and Jewish Studies, UCL, London, 1991.
		+
		+	HAUMANN, Heiko. ''Dějiny východních židů.'' Praha: Votobia, 1997.
		+
		+	HRADSKÁ, Katarína. ''Židovská Bratislava.'' Bratislava: Marenčin PT, 2006.
		+
		+	CHAZAN, Robert''. Židé stredovekého západního křesťanského světa (1000 – 1500).'' Praha: Argo, 2009.
		+
		+	JELÍNEK, Ješajahu Andrej. ''Dávidova hviezda pod Tatrami. Židia na Slovensku v 20. storočí''. Praha: Ipeľ, 2009.
		+
		+	LEVI, Liana (ed.). ''Tisíc rokov aškenázskej kultúry''. Bratislava: Kalligram, 2002.
		+
		+	MESSADIÉ, Gerald. ''Obecné dějiny antisemitismu''. Praha: Práh, 2000.
		+
		+	NEWMAN, Ja’akov – SIVAN, Gavri‘el. ''Judaismus od A do Z''. ''Slovník pojmů a termínů''. Praha: Sefer, 2003.
		+
		+	NOSEK, Bedřich – DAMOHORSKÁ, Pavla. ''Židovské tradice a zvyky''. Praha: Karolinum, 2011.
		+
		+	PATAI, Raphael. ''The Jews of Hungary. History, Culture, Psychology.'' Michigan: Wayne State University Press, 1996.
		+
		+	PĚKNÝ, Tomáš. ''Historie židů v Čechách a na Moravě''. Praha: Sefer, 2001.
		+
		+	SCHUBERT, Kurt. ''Dějiny Židů. Historie, náboženství, antisemitismus''. Praha: NS Svoboda, 2003.
		+
		+	SCHUBERT, Kurt. ''Židovské náboženství v proměnách věků. Zdroje, teologie, filosofie, mystika''. Praha: Vyšehrad, 1999.
		+
		+	SCHWARTZFUCHS, Simon. Zrod, rozvoj a organizácia aškenázskych obcí. In LEVI, Liana (ed.). ''Tisíc rokov aškenázskej kultúry''. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 19 – 24.
		+
		+	SLÁDEK, Pavel. ''Malá encyklopedie rabínského judaismu''. Praha: Libri, 2008.
		+
		+	SLÁDEK, Pavel. Raši (1040-1105). ''Vznik biblického komentáře ve frankoporýnských židovských centrech.'' Praha: Academia, 2012.
		+
		+	SLÁMA, Petr. ''Tanu Rabanan. Antologie rabínské literatury.'' Praha: Vyšehrad, 2010.
		+
		+	STEMBERGER, Günter. ''Talmud a midraš''. ''Úvod do rabínské literatury.'' Praha: Vyšehrad, 1999.
		+
		+	STEMBERGER, Günter. ''Klasické židovství. Kultura a historie rabínské doby''. Praha: Vyšehrad, 2001.
		+
		+	STEMBERGER, Günter. ''Úvod do judaizmu.'' Praha: Vyšehrad, 2010.
		+
		+	SUCHÁNEK, Drahomír – DRŠKA, Václav. ''Církevní dějiny. Antika a středověk''. Praha: Grada, 2013.

@@ Riadok 55: / Riadok 55: @@
 Skoršie osídlenie židovskými enklávami nachádzame na území budúceho Uhorského kráľovstva. Na územie východne od Limes Romanus sa židovské komunity dostávali spoločne s rímskymi posádkami ako obchodníci, otroci, vojaci. Neexistujú dôkazy, či sa po páde rímskeho impéria tieto komunity uchovali. Písomné pramene z historického územia Uhorska (aj dnešného Slovenska) potvrdzujú výskyt židov v 9. a 10. storočí. Najstaršie komunity sa nachádzali v Budíne, Šoprone, Ostrihome, kde si židia začiatkom 11. storočia postavili aj synagógu. Na území dnešného Slovenska to bola Nitra (1113) a Bratislava, ktorá udržiavala čulé styky s ostrihomskou komunitou. Po prijatí kresťanstva kráľom Štefanom I. (997 – 1038) z rodu Arpádovcov v roku 1000 boli vydané dva zákonníky, v ktorých obmedzil práva pohanov vrátane ich pôsobenia vo verejných funkciách. Explicitne sa v nich však zmienka o židoch nevyskytuje – pravdepodobne tu žila iba malá židovská komunita. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o židovských prisťahovalcov z nemeckého aškenázskeho prostredia, ktorí prinášali do týchto oblastí aj rabínsku vzdelanosť zo západných centier. Ich počet sa rozrastal a uhorský kráľ Belo I. (1061 – 1063) už nariadil preloženie jarmokov z nedele na sobotu – čím znemožnil židom podieľať sa v tento deň na obchode. Obidvaja zmienení králi sa týmito krokmi snažili upevniť postavenie kresťanstva a zaviesť kresťanské právo v krajine.
-Zákonníky uhorských kráľov Ladislava I. (1077 – 1095) a Kolomana II. (1095 – 1116) už obsahujú zákony jasne upravujúce vzťahy medzi kresťanmi a židmi. Ladislavov zákonník z roku 1092 zakazoval sobáše medzi kresťanmi a židmi, tiež vlastníctvo kresťanských otrokov a neskryte pracovať v nedeľu a počas kresťanských sviatkov. Kolomanov zákonník z roku 1100 dovoľoval židom, zaoberajúcim sa poľnohospodárstvom, vlastniť iba pohanských otrokov. Mohli mať vo vlastníctve pozemkový majetok, ale bývať smeli iba v mieste, kde sídlil biskup. Okrem toho museli písomne zaznamenať všetky obchodné transakcie, ktoré prebiehali medzi židmi a kresťanmi.
+Zákonníky uhorských kráľov Ladislava I. (1077 – 1095) a Kolomana I. (1095 – 1116) už obsahujú zákony jasne upravujúce vzťahy medzi kresťanmi a židmi. Ladislavov zákonník z roku 1092 zakazoval sobáše medzi kresťanmi a židmi, tiež vlastníctvo kresťanských otrokov a neskryte pracovať v nedeľu a počas kresťanských sviatkov. Kolomanov zákonník z roku 1100 dovoľoval židom, zaoberajúcim sa poľnohospodárstvom, vlastniť iba pohanských otrokov. Mohli mať vo vlastníctve pozemkový majetok, ale bývať smeli iba v mieste, kde sídlil biskup. Okrem toho museli písomne zaznamenať všetky obchodné transakcie, ktoré prebiehali medzi židmi a kresťanmi.
 Ďalší dokument zmieňujúci sa o židoch v Uhorsku pochádza až z roku 1222. Zlatá bula kráľa Ondreja II. (1205 – 1235) v článku č. 24 hovorí, „že iba šľachtici nášho kráľovstva by mali byť comites camerarii (komorní grófi), mincovní úradníci, soľní úradníci, daňoví úradníci; Hysmaelites a židia by toho nemali byť schopní“.