Diplomacia po roku 1945 a stredná Európa - História úprav

Mucska na 17:03, 18. september 2023

2023-09-18T17:03:30Z

Mucska na 12:45, 14. september 2023

2023-09-14T12:45:18Z

Mucska: Vytvorená stránka „Rok 1945 mal pre charakter medzinárodných vzťahov kľúčový význam. Porážkou nacistického Nemecka a jeho spojencov v Európe aj Ázii sa otvára nová kapitola…“

2023-09-14T12:42:01Z

Vytvorená stránka „Rok 1945 mal pre charakter medzinárodných vzťahov kľúčový význam. Porážkou nacistického Nemecka a jeho spojencov v Európe aj Ázii sa otvára nová kapitola…“

Zobraziť rozdiely

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 17:03, 18. september 2023
Riadok 68:		Riadok 68:

	Vytvorenie medzinárodných organizácií, ktorých prvotným cieľom bolo zjednodušiť Moskve kontrolu politiky a hospodárstva svojich satelitných štátov, sa však v konečnom dôsledku stalo dvojsečnou zbraňou, keďže, paradoxne, umožnilo ich väčšiu emancipáciu v rámci sovietskeho bloku, ktorá pokračovala ďalej v 70. aj 80. rokoch. A mala tiež svoj podiel na udalostiach, ktoré vyústili v roku 1989 až do úplnej dezintegrácie východného bloku.		Vytvorenie medzinárodných organizácií, ktorých prvotným cieľom bolo zjednodušiť Moskve kontrolu politiky a hospodárstva svojich satelitných štátov, sa však v konečnom dôsledku stalo dvojsečnou zbraňou, keďže, paradoxne, umožnilo ich väčšiu emancipáciu v rámci sovietskeho bloku, ktorá pokračovala ďalej v 70. aj 80. rokoch. A mala tiež svoj podiel na udalostiach, ktoré vyústili v roku 1989 až do úplnej dezintegrácie východného bloku.
		+
		+	Mgr. Martin Horička
		+
		+	=== BIBLIOGRAFIA ===
		+
		+	==== Archívne pramene ====
		+	Archiv Ministerstva zahraničních věcí Praha (AMZV), fond Generálny sekretariát (GS), š. 89, Seznam delegátu na konferenci v San Franciscu.
		+
		+	AMZV Praha, f. GS, š. 89, Správa o konferencii v San Franciscu.
		+
		+	==== Edície prameňov a sekundárna literatúra ====
		+	ANIKIN, A. S. – GROMYKO, A. A. (eds.). ''Dějiny diplomacie 1945-1960''. Praha: Svoboda, 1982.
		+
		+	BAILEY, Thomas A. ''America Faces Russia: Russian-American Relations From Early Times To Our Days''. New York: Cornell University Press, 1950.
		+
		+	BÍLÝ, Matěj. ''Varšavská smlouva 1969 – 1985. Vrchol a cesta k zániku''. Praha: Ústav pro studium totalitních režimů, 2016.
		+
		+	BRZEZIŃSKI, Zbigniew. ''The Soviet Bloc: Unity and Conflict''. New York: Praeger, 1961.
		+
		+	CRUMP, Laurien – GODARD, Simon. Reassessing Communist International Organisations: A Comparative Analysis of COMECON and the Warsaw Pact in relation to their Cold War Competitors. In ''Contemporary European History'', 2017, roč. 27, č. 1, s. 85 – 109.
		+
		+	CRUMP, Laurien. ''The Warsaw Pact Reconsidered. International relations in Eastern Europe, 1955–69''. London, New York: Routledge, 2015.
		+
		+	DEJMEK, Jindřich. ''Pětasedmdesát let OSN''. Praha: Středisko společných činností AV ČR, v. v. i., Nakladatelství Academia, 2021. <nowiki>http://www.vedakolemnas.cz/sys/galerie-download/VKN-114.pdf?0.5168612591341173</nowiki> [13. 9. 2022]
		+
		+	DUBČEK, Alexander – SUGAR, Andras. ''Dubcek Speaks''. London: I.B. Tauris, 1990.
		+
		+	GADDIS, John L. ''Studená vojna''. Bratislava: Slovart, 2006.
		+
		+	GADDIS, John Lewis. ''We Now Know: Rethinking Cold War History''. Oxford: Clarendon Press, 1997.
		+
		+	GERMUSKA, Pál. Najnovšie poznatky o maďarskej revolúcii roku 1956 a maďarsko-slovenské vzťahy roku 1956. In ŠTEFANSKÝ, Michal – ZAGORŠEKOVÁ, Marta (eds.). ''Krízy režimov sovietskeho bloku v rokoch 1948-1989. (Historicko-politologické pohľady.)'' Banská Bystrica: Pedagogická spoločnosť J. A. Komenského, 1997, s. 165 – 180.
		+
		+	GRAEBNER, Norman A. ''Cold War Diplomacy 1945-1960''. New York: Van Nostrad, 1962.
		+
		+	GYÁNI, Gábor. Revolution, uprising, civil war: the conceptual dilemmas of 1956. In ''European Review of History – Revue européenne d'histoire'', 2008, roč. 15, č. 2, s. 519 – 531.
		+
		+	GYÖRKEI, Jenõ et al. ''Soviet Military Intervention in Hungary, 1956''. New York: Central European University Press, 1999.
		+
		+	HENIG, Ruth. ''The Peace That Never Was: A History of the League of Nations''. London: Haus Publishing, 2019.
		+
		+	HOUSDEN, Martyn. ''The League of Nations and the Organisation of Peace''. London: Routledge, 2012.
		+
		+	Charta Organizácie Spojených národov a Štatút Medzinárodného súdneho dvora. In ''Medzinárodné otázky'', 1997, roč. 6, č. 2/3, s. 82 – 128.
		+
		+	IRMANOVÁ, Eva. ''Kádárizmus, vznik a pád jedné iluze''. Praha: Karolinum, 1998.
		+
		+	JANKOWIAK, Stanisław – KOŚCIAŃSKI, Rafał – RECZEK, Rafał. ''28 June 1956 in Poznań: one of the first months of Polish freedom''. Poznań: Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu, 2021.
		+
		+	JONES, Robert A. ''The Soviet Concept of 'Limited Sovereignty' from Lenin to Gorbachev: The Brezhnev Doctrine''. London: Palgrave Macmillan, 1990.
		+
		+	JUDT, Tony. ''Povojnová Európa: História po roku 1945''. Bratislava: Slovart, 2007.
		+
		+	KAPLAN, Karel. ''Československo v RVHP 1949 – 1956''. Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1995.
		+
		+	KENNEY, Charles D. The Twentieth C.P.S.U. Congress: A Study in Calculated Moderation. In ''American Political Science Review'', 1956, roč. 50, č. 3, s. 764 – 786.
		+
		+	KISSINGER, Henry. ''Umění diplomacie – Od Richelieua k pádu Berlínské zdi''. Praha: Prostor: 1996.
		+
		+	MARUŠIAK, Juraj. Maďarská revolúcia 1956 a Slovensko. In ''„Spoznal som svetlo a už viac nechcem tmu...“'' pocta Jozefovi Jablonickému. Bratislava: Veda, 2005, s. 183 – 227.
		+
		+	MARWICK, Arthur. ''The Sixties: Cultural Revolution in Britain, France, Italy and the United States, c. 1958 – c. 1974''. Oxford: Oxford University Press, 1998.
		+
		+	MEISLER, Stanley. ''United Nations: A History''. New York: Grove Press, 1995.
		+
		+	MICHÁLEK, Slavomír. ''San Francisco 1945: vznik Organizácie Spojených národov''. Bratislava: Veda, 2015.
		+
		+	MORRIS, Justin. Origins of the United Nations. In WEISS, Thomas G. – DAWS, Sam. ''The Oxford Handbook on The United Nations. Oxford'': Oxford University Press, 2018, 41 – 58.
		+
		+	NAVRÁTIL, Jaromír (ed.). ''The Prague Spring 1968''. Budapest: Central European University Press, 2006.
		+
		+	NĚMEČEK, Jan. Československo na prahu války a míru. In KOKOŠKOVÁ, Zdeňka –
		+
		+	KOCIAN, Jiří – KOKOŠKA, Stanislav. ''Československo na rozhraní dvou epoch nesvobody: sborník z konference k 60. výročí konce druhé světové války''. Praha: Národní archiv, 2005, s. 31 – 39.
		+
		+	''Organizace Varšavské smlouvy. Dokumenty a materiály 1955 – 1985''. Praha: Naše vojsko, 1985.
		+
		+	OTU, Petre. Romania and the Invasion of Czechoslovakia by the Warsaw Pact. In ''Historical Yearbook'', 2005, roč. 2, s. 29 – 38.
		+
		+	OUIMET, Matthew. ''The Rise and Fall of the Brezhnev Doctrine in Soviet Foreign Policy''. Chapel Hill. London: University of North Carolina Press, 2003.
		+
		+	PACZKOWSKI, Andrzej. ''Pół wieku dziejów Polski''. Warsaw: Wydawnictwo Naukowe, 2005.
		+
		+	PAUER, Jan. Praha 1968: Vpád Varšavské smlouvy. Praha: Argo, 2004.
		+
		+	PERSAK, Krzysztof. Kríza poľsko-sovietskych vzťahov v r. 1956. In ŠTEFANSKÝ, Michal – ZAGORŠEKOVÁ, Marta (eds.). ''Krízy režimov sovietskeho bloku v rokoch 1948 – 1989. (Historicko-politologické pohľady.)'' Banská Bystrica: Pedagogická spoločnosť J. A. Komenského, 1997, s. 101 – 116.
		+
		+	PERSAK, Krzysztof. The Polish-Soviet Confrontation in 1956 and the Attempted Soviet Military Intervention in Poland. In ''Europe-Asia Studies'', 2006, roč. 58, č. 8, s. 1285 – 1310.
		+
		+	PROKŠ, Petr. Československo. Politická moc a sovětizace (1945 – 1948). In TEJCHMAN, Miroslav (ed.). ''Sovětizace východní Evropy. Země střední a jihovýchodní Evropy v letech 1944 – 1948''. Praha: Historický ústav ČAV, 1995, s. 39 – 77.
		+
		+	RESTON, James B. Easing of Tensions Spreads to Parley, Speeds Charter. In ''The New York Times'', 1945, roč. 94, č. 31, s. 4.
		+
		+	ROFE, J. Simon. Prewar and wartime postwar planning: antecedents to the UN moment in San Francisco, 1945. In PLESCH, Dan – WEISS, Thomas G. (eds.). ''Wartime Origins and the Future United Nations''. London, New York: Routledge, 2015, s. 17 – 36.
		+
		+	RUGGIE, John G. Multilateralism: the Anatomy of an Institution. In ''International Organization'', 1992, roč. 46, č. 3, s. 561 – 598.
		+
		+	RYCHLÍK, Jan. Genéza vzťahu mocností k možnosti samostatného Slovenska či obnovy Československa. In ''Slovensko na konci druhej svetovej vojny''. Bratislava: Historický ústav SAV, 1994, s. 114 – 124.
		+
		+	SCOTT, George. ''The Rise and Fall of the League of Nations''. London: Hutchinson & Co LTD, 1973.
		+
		+	SIKORA, Stanislav. Vedel, alebo nevedel? Alexander Dubček a invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. In MICHÁLEK, Slavomír (ed.). ''História zadnými dverami 2: nezvyčajné príbehy zo slovenských a svetových dejín.'' Bratislava: Premedia, 2020, s. 488 – 503.
		+
		+	SIVOŠ, Jerguš. Stranícke a bezpečnostné opatrenia v súvislosti s 21. výročím vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. In ''Pamäť národa'', 2009, 5, č. 3, s. 39 – 57.
		+
		+	SMETANA, Vít. ''Ani vojna, ani mír: velmoci, Československo a střední Evropa v sedmi dramatech na prahu druhé světové a studené války''. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2016.
		+
		+	STALIN, Josif Vissarionovič. Ekonomické problémy socialismu v SSSR. In ''Rudé právo'', 4. 10. 1952, s. 2.
		+
		+	STEINER, André. The Council of Mutual Economic Assistance – An Example of Failed Economic Integration? In ''Geschichte und Gesellschaft'', 2013, roč. 39, č. 2, s. 240 – 258.
		+
		+	STOLARIK, Mark M. ''The Prague Spring and the Warsaw Pact Invasion of Czechoslovakia, 1968. Forty years later''. Mundelein: Bolchazy-Carducci Publishers, 2010.
		+
		+	ŠTEFANSKÝ, Michal – MICHÁLEK, Slavomír. ''Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo (Od Trumanovej doktríny po Vietnam)''. Bratislava: VEDA, 2015.
		+
		+	ŠTEFANSKÝ, Michal. ''Studená vojna. Slovensko 1955 – 1962''. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2012.
		+
		+	VEBER, Václav. XX. sjezd KSSS a jeho místo v dějinách bolševismu. In ''Paměť a dějiny'', 2016, roč. 10, č. 1, s. 3 – 12.
		+
		+	VYKOUKAL, Jiří. Sovětizace, lidová demokracie a komunismus. In TEJCHMAN, Miroslav (ed.). ''Sovětizace východní Evropy. Země střední a jihovýchodní Evropy v letech 1944 – 1948''. Praha: Historický ústav ČAV, 1995, s. 7 – 38.
		+
		+	WILLIAMS, William A. ''The Tragedy of American Diplomacy''. New York: Dell Publishing Co., Inc., 1962.
		+
		+	YERGIN, Daniel. ''Shattered Peace. The Origins of the Cold War and National Securuty State''. Boston: Houghton Miffin, 1977.

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 Od konca druhej svetovej vojny boli dominantnými aktérmi medzinárodnej politiky dve superveľmoci, ktoré na ďalšie desaťročia určovali beh dejín. Spojené štáty americké a Zväz sovietskych socialistických republík spolupracovali na obnovení vojnou zničenej Európy do takej podoby, ktorá by starému kontinentu zaručovala dlhodobú stabilitu. Neprešlo však veľa času od dobytia Berlína, kým celý svet pochopil, že bývalých spojencov po víťazstve nad krajinami Osi oddeľuje neprekonateľná priepasť. Nastupujúca studená vojna rozdelila Európu na dva znepriatelené bloky, ktoré si vytvárali svoje vlastné, paralelné medzinárodné organizácie. Súboj Spojených štátov a Sovietskeho zväzu o globálnu hegemóniu mal určujúci charakter na diplomaciu a medzinárodné vzťahy od druhej polovice 40. rokov až do uvoľnenia napätia koncom 80. rokov. Zavŕšil sa rozpadom Sovietskeho zväzu a zmenou bipolárneho sveta na unipolárny – so Spojenými štátmi ako jedinou globálnou superveľmocou.
-Nástup multilateralizmu
+=== Nástup multilateralizmu ===
 Po roku 1945 dochádza v medzinárodných vzťahoch ku kvalitatívnej zmene. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa začína prikladať väčší dôraz na multilateralizmus, ktorého štrukturálne predpoklady najlepšie zosobňuje Organizácia Spojených národov. Po porážke nacistického Nemecka bolo cieľom víťazných mocností vytvoriť taký svetový poriadok, ktorý by v budúcnosti zabránil ďalšiemu svetovému konfliktu. S týmto cieľom sa ešte počas prebiehajúcej vojny začali diplomati Spojených štátov, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu zaoberať inštitucionálnym rámcom budúcej medzinárodnej spolupráce, ktorá by umožňovala predchádzať vojnovým konfliktom pomocou diplomatických nástrojov. Nikto sa nechcel vrátiť ku globálnemu chaosu spred druhej svetovej vojny, v ktorom sa namiesto medzinárodných noriem uplatňovalo právo silnejšieho.
@@ Riadok 24: / Riadok 19: @@
 Integrácia východného bloku pokračovala vznikom Varšavskej zmluvy, ktorej zakladajúca listina bola podpísaná socialistickými krajinami 14. mája 1955 a mala sa stať protipólom Severoatlantickej zmluvy. Aj v tomto prípade možno hovoriť o snahe ZSSR a jeho spojencov imitovať západné medzinárodné štruktúry, pôvodný bilaterálny princíp sovietskej obrannej stratégie bol nahradený princípom multilaterálnym, ktorý (aspoň na papieri) pôsobí demokratickejšie a poskytuje menším členom aliancie silnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Návrh a obsah Varšavskej zmluvy však nebol podrobený diskusii medzi budúcimi členskými štátmi organizácie, ale nadiktoval ho Sovietsky zväz v spolupráci so zástupcami Rumunska.
-Začlenenie Československa do východného bloku
+==== Začlenenie Československa do východného bloku ====
 Medzi hlavné úlohy zahraničnej politiky štátu patrí zaistenie jeho bezpečnosti pred vonkajšími hrozbami. Československá diplomacia sa tento cieľ snažila dosiahnuť v priebehu desaťročí rozdielne. Pri konštituovaní republiky na konci prvej svetovej vojny československí politici hľadali garanta nezávislosti štátu vo Francúzsku a v bezpečnostných zárukách, ktoré mu bolo ochotné ponúknuť. Po roku 1945 sa zahraničnopolitická orientácia krajiny obrátila na východ. Základom povojnovej bezpečnostnej politiky Prahy bol podpis československo-sovietskej spojeneckej zmluvy v Moskve 12. decembra 1943. Vzhľadom na to, že suverenita Československa bola medzi rokmi 1938 – 1945 na medzinárodnej pôde opakovane spochybňovaná, jej existencia po vojne musela byť podmienená spoluprácou s víťaznými mocnosťami.
@@ Riadok 31: / Riadok 25: @@
 Po roku 1945 bola Československá republika síce obnovená pod patronátom Sovietskeho zväzu, napriek tomu však boli západní diplomati ohľadom jej budúcnosti optimistickí prakticky až do júla 1947, keď sa československá vláda podriadila Moskve a odmietla Marshallov plán. Povojnová republika bola už od svojho vzniku orientovaná výhradne na Sovietsky zväz, čo nespochybňovali ani nekomunistickí československí politici, ktorí len presadzovali, aby sa udržiavali aj dobré vzťahy so západnými liberálnymi demokraciami. Československo bolo v rámci východného bloku aspoň spočiatku autonómne, a hoci spadalo do sovietskej sféry vplyvu, Moskva nechávala jeho politický vývoj do veľkej miery na domácich komunistoch. Vďaka tomu možno na príklade ČSR sledovať postupný – a z pohľadu medzinárodných vzťahov viac-menej dobrovoľný – vývoj smerom k satelitnému štátu, ktorý sa zavŕšil po komunistickom prevrate vo februári 1948. Československo sa následne plne začlenilo do východného bloku a stalo sa zakladajúcim členom RVHP aj Varšavského paktu.
 V polovici 50. rokov sa skončila prvá etapa budovania východného bloku. Medzinárodný systém vedený Sovietskym zväzom bol rámcovaný vznikom RVHP a Varšavskej zmluvy, ktoré sa vytvárali ako odpoveď na integračné projekty západných liberálnych demokracií. Už v tomto období sa však začínajú objavovať vo východnom bloku prvé vážnejšie trhliny, ktoré mali hospodársky, politický, ale aj ideologický charakter. Za predpoklad krízy sovietskeho systému v druhej polovici 50. rokov býva považovaná kritika „kultu osobnosti“ J. V. Stalina prednesená na XX. zjazde sovietskych komunistov vo februári 1956. Referát Nikitu S. Chruščova o stalinskom terore vyvolal veľký ohlas nielen v Sovietskom zväze, ale aj medzi komunistami v „spriatelených“ krajinách. Následná destalinizácia síce prebiehala v jednotlivých socialistických štátoch odlišne, postupne však otriasla celým komunistickým svetom.
@@ Riadok 46: / Riadok 39: @@
 Maďarská revolúcia sa zatiaľ vyvíjala stále rýchlejšie. Dňa 1. novembra vyhlásil Imre Nagy neutralitu krajiny a vystúpenie z Varšavskej zmluvy. Zároveň naliehal na OSN, aby sa zaoberalo maďarskou otázkou. Tým významným spôsobom narušil kohéziu východného bloku a Sovieti, aby zabránili svojej geostrategickej porážke, museli okamžite reagovať. Dňa 4. novembra sa začala druhá sovietska invázia, po ktorej nasledovali v Budapešti ešte asi týždenné pouličné boje medzi maďarskými povstalcami a Červenou armádou, čoho výsledkom boli tisíce mŕtvych. Pod patronátom Sovietov bola sformovaná robotnícko-roľnícka vláda, ktorú viedol János Kádár. Nagy požiadal o azyl na juhoslovanskom veľvyslanectve, neskôr však bol deportovaný do Rumunska a v júni 1958 ho za účasť na maďarskej revolúcii popravili.
-Druhá kríza systému
+=== Druhá kríza systému ===
 Rok 1968 sa začal z pohľadu Sovietskeho zväzu a jeho komunistických spojencov sériou ideologických úspechov. Ofenzíva Tet severovietnamskej armády odhalila pred západnou verejnosťou brutalitu vojny vo Vietname, priliala olej do ohňa spoločenským nepokojom v Spojených štátoch a posilnila pacifistické aj rôzne radikálne ľavicové hnutia od Washingtonu až po Paríž. Začiatkom roka 1968 však dochádzalo tiež k prudkým zmenám v Prahe. Dňa 5. januára bol za prvého tajomníka Komunistickej strany Československa zvolený Alexander Dubček, ktorý na tejto pozícii nahradil dlhoročného komunistického lídra Antonína Novotného. Tomu sa ešte podarilo ponechať si funkciu prezidenta až do 22. marca, keď abdikoval a koncom mesiaca bol nahradený generálom Ludvíkom Svobodom. Pád Novotného a zvolenie nového vedenia KSČ umožnil aj postoj Leonida Brežneva, ktorý si o jeho reálnej podpore medzi československými komunistami nerobil žiadne ilúzie. Zvolením Alexandra Dubčeka, ktorý sa so sovietskym lídrom poznal ešte zo svojich štúdií v Moskve a do najvyššej straníckej funkcie ho navrhol sám Novotný, sa začalo v Československu obdobie reforiem označované za Pražskú jar.
@@ Riadok 70: / Riadok 62: @@
 Napriek tomu, že na invázii do Československa a jej prípravách sa zúčastnilo päť štátov Varšavskej zmluvy, nešlo o vojenskú operáciu medzinárodnej organizácie, hoci sa s týmto tvrdením môžeme dnes často stretnúť aj v odbornej literatúre. Ak by sa Sovietsky zväz skutočne rozhodol riešiť situáciu v Prahe cez štruktúry Varšavského paktu, akékoľvek zásahy do štátnej suverenity jeho členov by boli okamžite blokované československými a rumunskými zástupcami; nehovoriac o tom, že by boli o plánovanej vojenskej operácii dopredu informovaní. Pobyt sovietskej armády na území Československa bol legalizovaný podpisom bilaterálnej zmluvy zo 16. októbra 1968 medzi vládami ČSR a ZSSR, v ktorej sa Varšavský pakt vôbec nespomína. Zároveň však platí, že organizácia, ktorá bola primárne stotožňovaná so Sovietskym zväzom a s jeho geopolitickými ambíciami, bývala už od začiatku spojovaná s udalosťami z augusta 1968 nielen na Západe, ale často aj medzi bežnými obyvateľmi Československa, čo nám dokazujú dobové prieskumy verejnej mienky.
-Záver
+=== Zhodnotenie ===
 Udalosti v Poľsku, Maďarsku a Československu ukázali limity zahraničnopolitickej a vnútropolitickej nezávislosti socialistických krajín. Rok 1956 predstavoval prvú vážnu skúšku sovietskej moci vo východnom bloku a odhalil mantinely, v ktorých sa štáty spadajúce pod vplyv Moskvy museli pohybovať. Kým prípad Poľska ilustruje trend zvyšovania autonómie socialistických krajín v rámci východného bloku a jeho multilaterálnych štruktúr, maďarská revolúcia vytýčila červenú líniu, za ktorú snahy o nezávislosť ísť už nemôžu, čo dvakrát podčiarklo sovietske vedenie svojou unilaterálnou vojenskou operáciou.