Mucska na 12:18, 18. september 2023

2023-09-18T12:18:04Z

Mucska na 12:10, 14. september 2023

2023-09-14T12:10:13Z

Mucska: Vytvorená stránka „Hoci v 16. a 17. storočí boli vojny s Osmanmi v strednej Európe primárne vedené Habsburgovcami, neboli prvou a jedinou dynastiou, ktorá sa s nimi ocitla v konflikt…“

2023-09-14T12:07:46Z

Vytvorená stránka „Hoci v 16. a 17. storočí boli vojny s Osmanmi v strednej Európe primárne vedené Habsburgovcami, neboli prvou a jedinou dynastiou, ktorá sa s nimi ocitla v konflikt…“

Zobraziť rozdiely

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 12:18, 18. september 2023
Riadok 65:		Riadok 65:
	=== Zhodnotenie ===		=== Zhodnotenie ===
	V dôsledku osmanskej vojenskej expanzie začiatkom 16. storočia sa veľká časť územia strednej Európy dostala pod vyše 150-ročnú kontrolu Osmanskej ríše. Ich pobyt na tomto území viedol k neustálej vojenskej konfrontácii s habsburskou monarchiou v podobe vyššie uvedených siedmich oficiálnych vojen. Habsbursko-osmanské súperenie v strednej Európe malo svoje špecifiká, keďže celé územie predstavovalo militarizovanú a obrannú zónu s cieľom zastaviť potenciálne útoky nepriateľa, prípadne pripraviť pôdu na budúci útok s cieľom dobyť nové teritóriá. Habsburskú vojenskú obranu v strednej Európe do veľkej miery sťažovali vnútorné zápasy o politickú moc – známe aj pod názvom stavovské povstania. Obranný boj proti Osmanom sa odrážal aj v nábožensko-ideologickej rovine. Habsburskí panovníci oddaní katolíckej viere prebrali úlohu „obrancu kresťanstva“ pred moslimskými Osmanmi. V rámci tohto konceptu sa v strednej Európe okrem tradičnej aliancie – Svätej ligy – ujal aj koncept bašty kresťanstva, ktorý slúžil nielen ako ideologická opora boja proti Turkom, ale zároveň napomáhal konštruovať určitú nábožensko-politickú identitu v rámci stredoeurópskeho priestoru.		V dôsledku osmanskej vojenskej expanzie začiatkom 16. storočia sa veľká časť územia strednej Európy dostala pod vyše 150-ročnú kontrolu Osmanskej ríše. Ich pobyt na tomto území viedol k neustálej vojenskej konfrontácii s habsburskou monarchiou v podobe vyššie uvedených siedmich oficiálnych vojen. Habsbursko-osmanské súperenie v strednej Európe malo svoje špecifiká, keďže celé územie predstavovalo militarizovanú a obrannú zónu s cieľom zastaviť potenciálne útoky nepriateľa, prípadne pripraviť pôdu na budúci útok s cieľom dobyť nové teritóriá. Habsburskú vojenskú obranu v strednej Európe do veľkej miery sťažovali vnútorné zápasy o politickú moc – známe aj pod názvom stavovské povstania. Obranný boj proti Osmanom sa odrážal aj v nábožensko-ideologickej rovine. Habsburskí panovníci oddaní katolíckej viere prebrali úlohu „obrancu kresťanstva“ pred moslimskými Osmanmi. V rámci tohto konceptu sa v strednej Európe okrem tradičnej aliancie – Svätej ligy – ujal aj koncept bašty kresťanstva, ktorý slúžil nielen ako ideologická opora boja proti Turkom, ale zároveň napomáhal konštruovať určitú nábožensko-politickú identitu v rámci stredoeurópskeho priestoru.
		+
		+	PhDr. Lukáš Rybár, PhD.
		+
		+	=== Bibliografia ===
		+	ÁCS, Pál. ''Reformatios in Hungary in the Age of the Ottoman Conquest''. Göttingen: Vandenhoeck and Ruprecht, 2019.
		+
		+	ÁGOSTON, Gábor. Defending and administering the frontier: The case of Ottoman Hungary. In WOODHEAD, Christine (ed.). ''The Ottoman World''. London, New York: Routledge, 2011, s. 220 – 236.
		+
		+	''he Origins and development of the Ottoman-Safavid conflict (906-962/1500-1555)''. Berlin: Klaus Schwarz,
		+
		+	BLOW, David. ''Shah Abbas. The Ruthless King Who Became an Iranian Legend''. London, New York: I. B. Tauris, 2009.
		+
		+	CAMBEL, Samuel a kol. ''Dejiny Slovenska II. (1526 – 1848)''. Bratislava: Veda, 1987.
		+
		+	CELNAR, Michal. Hranice a pohraničie v kontexte osmansko-uhorských vojen 16. a 17. storočia. In ''Hranice v priestore a čase. Stretnutie mladých historikov 10''. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2021, s. 25 – 33.
		+
		+	CLARK, George. The Nine Years' War. In BROMLEY, John S. (ed.). ''The New Cambridge Modern History, VI: The Rise of Great Britain and Russia, 1688–1725''. Cambridge University Press, 1970, s. 223 – 267.
		+
		+	ÇALISIR, Muhammad Fatih. ''War and Peace in the Frontier: Ottoman Rule in the Uyvar Province, 1663-1685'' [Master Thesis]. Ankara: Bilkent University, 2009.
		+
		+	DANGL, Vojtech. Systém protitureckej obrany na území Slovenska v druhej polovici 16. storočia. In ''Vojenská história'', 2006, roč. 10, č. 4, s. 26 – 42.
		+
		+	DÁVID, Géza – FODOR, Pál (eds.). ''Hungarian–Ottoman Military and Diplomatic Relations in the Age of Süleyman the Magnificent''. Budapest: Elte, 1994.
		+
		+	FINKEL, Caroline. ''Osman's Dream: The History of the Ottoman Empire''. New York: Bas
		+
		+	FRIMMOVÁ, Eva. Ján Zápoľský očami súčasníkov i nasledovníkov. In ''Historie – Otázky – Problémy'', 2014, roč. 6, č. 2, s. 116 – 124.
		+
		+	''Ottomans, Hungarians, and Habsburgs in Central Europe. The Military Confines in the Era of Ottoman Conquest''. Leiden: Brill, 2000.
		+
		+	FODOR, Pál. Ottoman Policy towards Hungary, 1520-1541. In ''Acta Orientalia Academiae Scientiarum Hungaricae'', 1991, roč. 45, č. 2 – 3, s. 271 – 345.
		+
		+	The View of the Turk in Hungary: the Apocalyptic Tradition and the Red Apple in Ottoman–Hungarian Context. In LELLOUCHE, Benjamin – YERASIMOS, Stéphan (eds.). ''Les traditiones apocalyptiques au tournant de la chute de Constantinople. Actes de la Table Ronde d'Istanbul (13-14 avril 1996). Varia Turcica 33''. Paris, Montréal: L'Harmattan, 1999
		+
		+	HAMMER, Joseph''. Geschichte des Osmanischen Reiches''. Pest: C. A. Hartleben's Verlage, 1833.
		+
		+	HASHMI, Sohail H. ''Just Wars, Holy Wars and Jihads. Christian, Jewish, and Muslim Encounters and Exchanges''. Oxford, New York: Oxford University Press, 2012.
		+
		+	HEGYI, Klára. The financial position of the vilayets in Hungary in the 16th – 17th centuries. In ''Acta Orientalia Academiae Scientiarum Hungaricae'', 2008, roč. 61, č. 1 – 2, s. 77 – 85.
		+
		+	HOCHEDLINGER, Michael. ''Austria's wars of emergence: 1683–1797''. London: Longman, 2003.
		+
		+	INGRAO, Charles – SAMARDŽIĆ, Nikola – PEŠALJ, Jovan (eds.). ''The Peace of Passarowitz, 1718''. West Lafayette: Purdue University Press, 2011.
		+
		+	JOHNSON, James Turner. ''The Holy War Idea in Western and Islamic Traditions''. University Park: Pennsylvania State University Press, 1997.
		+
		+	KOPČAN, Vojtech. Nove Zamky – Ottoman Province in Central Europe. In ''Studia historica Slovaca'', 1995, č. 19, s. 53 – 72.
		+
		+	KOPČAN, Vojtech. ''Turecké nebezpečenstvo a Slovensko''. Bratislava: SAV, 1986.
		+
		+	KÖHBACH, Marcus. Die Eroberung von Fülek durch die Osmanen 1554. Eine historischquellenkritische Studie zur osmanischen Expansion im östlichen Mitteleuropa''.'' In ''Zur Kunde Südosteuropas II, vol. 18''. Vienna: Böhlau Verlag, 1994.
		+
		+	MALLETT, Michael – SHAW, Christine. ''The Italian Wars, 1494 – 1559: War, State and Society in Early Modern Europe''. London: Routledge, 2014.
		+
		+	MATOUŠEK, Josef. ''Turecká válka v evropské politice v letech 1592-1594. Obraz z dějin diplomacie protireformační''. Praha: Česká akademie věd a umění, 1935.
		+
		+	MATUNÁK, Michal. Nové Zámky pod tureckým panstvom 1663 – 1685. In MATUNÁK, Michal (ed.). ''Život a boje na slovensko-tureckom pohraničí''. Bratislava: Tatran, 1983,
		+
		+	MUGNAI, Bruno – FLAHERTY, Christopher (2014). ''Der Lange Türkenkrieg (1593-1606): The long Turkish War'', Vol. 1 (E-book). Soldiershop Publishing, 2014.
		+
		+	PALOMBINI, Barbara von. ''Bündniswerben abendländischer Mächte um Persien 1453 – 1600''. Wiesbaden: Franz Steiner Verlag GMBH, 1968.
		+
		+	Kerületi és végvidéki fõkapitányok és fõkapitány-helyettesek Magyarországon a 16–17. században. In ''Történelmi Szemle'', 1997, 39, 2. Dostupný na internete <nowiki>http://epa.oszk.hu/00600/00617/00001/tsz97_2_palffy_geza.htm</nowiki> [19. 7. 2022]
		+
		+	PÁLOSFALVI, Támas. ''From Nicopolis to Mohács''. ''A History of Ottoman-Hungarian Warfare, 1389–1526''. Leiden, Boston: Brill, 2018.
		+
		+	RÁZSÓ, Gyula. Hungarian strategy against the Ottomans (1365 – 1526). In ''Von Crécy bis Mohács, Kriegswesen im späten MIttelalter (1346 – 1526). Acta 22''. Wien: Heeresgeschichtliches Museum, 1997, s. 226 – 237.
		+
		+	RÉTHELYI, Orsolya. ''Jagiellonian–Habsburg marriage policy and cultural transfer. The question of household and court ordinances''. In DYBAŚ, Bogusław – TRINGLI, István (eds.). ''Das Wiener Fürstentreffen von 1515. Beiträge zur Geschichte der Habsburgisch-Jagiellonischen Doppelvermählung''. Budapest: Hungarian Academy of Sciences, 2019, s. 349 – 367.
		+
		+	RYBÁR, Lukáš. Habsburg-Safavid Diplomacy Nicholas von Warkotsch and Haji Khosrow in Moscow. In ''Vestnik Sankt-Petersburgskogo Universiteta'', 2021, roč. 66, č. 4, s. 1132 – 1148.
		+
		+	RYBÁR, Lukáš. Počiatky diplomatických kontaktov safíjovskej Perzie s Habsburgovcami a Uhorskom na začiatku 16. storočia. In ''Kultúrne dejiny'', 2021, roč. 12, č. 1, s. 43 – 60.
		+
		+	RYCHLÍK, Jan – PENČEV, Vladimir. Od minulosti k dnešku. Dějiny českých zemí. Praha: Vyšehrad, 2013.
		+
		+	SETTON, Kenneth S. ''The Papacy and the Levant (1204 – 1571). Volume III. The Sixteenth Century''. Philadelphia: The American Philosophical Society, 1984.
		+
		+	SKOVAJSA, Miloslav. Dva návrhy mieru z ústia rieky Žitava (r. 1606). In ''Historické štúdie. Acta historica Posoniensia XVI''. Bratislava: Katedra všeobecných dejín FiF UK, 2011, s. 180 – 186.
		+
		+	SKOVAJSA, Miloslav. ''Habsbursko-osmanské mierové zmluvy, 1498 – 1606'' [Dizertačná práca]. Bratislava: FiF UK, 2012.
		+
		+	SRODECKI, Paul. ''Antemurale Christianitatis: Zur Genese der Bollwerksrhetorik im östlichen Mitteleuropa an der Schwelle vom Mittelalter zur Frühen Neuzeit''. Historische Studien, Band 508. Husum: Matthiesen, 2015
		+
		+	SUGAR, Peter F. ''Southeastern Europe under Ottoman Rule, 1354-1804''. Seattle, London: University of Washington Press, 1977.
		+
		+	SVANIDZE, Mikheil. The Amasya Peace Treaty between the Ottoman Empire and Iran (June 1, 1555) and Georgia. In ''Bulletin of the Georgian National Academy of Sciences'', 2009, roč. 3, č. 1, s. 191 – 197.
		+
		+	ŞIMŞIRGIL, Ahmet. ''Slovakya'da Osmanlılar: Türk Uyvar 1663-1685''. Istanbul: Beylik, 2015.
		+
		+	TARABA, Luboš. ''Na Bělehrad! Rakousko-turecká válka 1716-1718.'' Praha: Epocha, 2022.
		+
		+	TAUER, Félix. Solimanovo tažení podél slovenských hranic k Vídni 1529. In ''Nový Orient'', 1956, 10, s. 147 – 149.
		+
		+	TEJNIL, Eduard. K dejinám tureckého panstva na Slovensku. In ''Historické štúdie 4''. Bratislava: SAV, 1958, s. 181 – 221.
		+
		+	TIBENSKÝ, Ján a kol. ''Slovensko Dejiny''. Bratislava: Obzor, 1978.
		+
		+	TRACY, James. The Road to Szigetvár: Ferdinand I's Defense of His Hungarian Border, 1548–1566. In ''Austrian History Yearbook'', 2013, vol. 44, s. 17 – 36.
		+
		+	VYBÍRAL, Zděnek. Bitva u Moháče. Krvavá porážka uherského a českého krále Ludvíka Jagellonského v boji s Osmany 29. srpna 1526. Praha: Havran, 2008.
		+
		+	WERTHEIMER, Eduard von. ''Zur Geschichte des Türkenkrieges Maximilians II. 1565 und 1566: nach bisher ungedruckten Quellen''. Wien: Commission bei Karl Gerold's Sohn, 1875.
		+
		+	WHEATCROFT, Andrew. ''Nepřítel před branami. Habsburkové a Osmané v bitvě o Evropu''. Preklad Petra Andělová, Jitka Jeníková. Bratislava: Slovart, 2010.
		+
		+	ŽANIĆ, Ivo. ''Simbolični identitet Hrvatske u trokutu raskrižje – ''predziđe'' – ''most. In KAMBEROVIĆ, Husnija. Historijski mitovi na Balkanu. Zbornik radova. Sarajevo: Institut za istoriju, 2003, s. 161 – 202.''''

Habsbursko-osmanské vojny v období novoveku - História úprav

Mucska na 12:18, 18. september 2023

Mucska na 12:10, 14. september 2023

Mucska: Vytvorená stránka „Hoci v 16. a 17. storočí boli vojny s Osmanmi v strednej Európe primárne vedené Habsburgovcami, neboli prvou a jedinou dynastiou, ktorá sa s nimi ocitla v konflikt…“