Stredná Európa v dejinách - História úprav

Mucska: /* Bibliografia */

2023-09-18T10:00:54Z

Bibliografia

Mucska na 10:00, 18. september 2023

2023-09-18T10:00:27Z

Mucska na 09:59, 18. september 2023

2023-09-18T09:59:33Z

Mucska na 15:10, 14. september 2023

2023-09-14T15:10:12Z

Mucska: Vytvorená stránka „S pojmom strednej Európy bežne narábame a používame ju v každodennej komunikácii. Keď sa nás však niekto opýta na jej definíciu, dostaneme sa do nepríjemný…“

2023-09-14T15:09:13Z

Vytvorená stránka „S pojmom strednej Európy bežne narábame a používame ju v každodennej komunikácii. Keď sa nás však niekto opýta na jej definíciu, dostaneme sa do nepríjemný…“

Zobraziť rozdiely

@@ Riadok 76: / Riadok 76: @@
 Doc. Mgr. Dušan Zupka, PhD.
-=== [[Bibliografia]] ===
+=== Bibliografia ===
 ASH, Timothy Garton. Does Central Europe Exist? In ''The New York Review of Books'', 1986, roč. 33, č. 15, 9. október 1986, s. 45 – 52.

@@ Riadok 76: / Riadok 76: @@
 Doc. Mgr. Dušan Zupka, PhD.
-Bibliografia
+=== [[Bibliografia]] ===
 ASH, Timothy Garton. Does Central Europe Exist? In ''The New York Review of Books'', 1986, roč. 33, č. 15, 9. október 1986, s. 45 – 52.

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 09:59, 18. september 2023
Riadok 73:		Riadok 73:

	5. hybridného alebo duálneho charakteru uväznený medzi Východom a Západom, avšak kultúrne, nábožensky a politicky orientovaný prevažne na Západ.		5. hybridného alebo duálneho charakteru uväznený medzi Východom a Západom, avšak kultúrne, nábožensky a politicky orientovaný prevažne na Západ.
		+
		+	Doc. Mgr. Dušan Zupka, PhD.
		+
		+	Bibliografia
		+
		+	ASH, Timothy Garton. Does Central Europe Exist? In ''The New York Review of Books'', 1986, roč. 33, č. 15, 9. október 1986, s. 45 – 52.
		+
		+	BARTLETT, Robert. ''The Making of Europe. Conquest, Colonization and Cultural Change 950–1350''. London: Penguin Books, 1994.
		+
		+	BRAUDEL, Fernand. ''Ecrits sur l'histoire''. Paris: Flammarion, 1969, s. 41 – 83.
		+
		+	BURKE, Peter. ''Francouzská revoluce v dějepisectví. Škola'' ''Annales'' ''(1929-1989).'' Praha: NLN, 2004.
		+
		+	BUSEK, Erhard. ''Mitteleuropa. Eine Spurrensicherung''. Wien: Kremayr & Scheriau, 1997.
		+
		+	CURTA, Florin (ed.). ''The Routledge Handbook of East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 500 – 1300''. London/New York: Routledge, 2022.
		+
		+	CURTA, Florin. ''Eastern Europe in the Middle Ages (500-1300)''. Leiden/Boston: Brill, 2019, s. 1 – 14.
		+
		+	DAVIES, Norman – MOORHOUSE, Roger. Návraty střední Evropy. In TrávnÍček, Jiří (ed.). ''V kleštích dějin. Střední Evropa jako pojem a problém''. Brno: Host, 2009, s. 100 – 110.
		+
		+	DAVIES, Norman. ''Europe: A History.'' Oxford: Oxford University Press, 1996.
		+
		+	DAVIES, Norman. ''Microcosm. Portrait of a Central European City.'' London: Johnatan Cape, 2011.
		+
		+	DVORNÍK, František. ''Zrod střední a východní Evropy''. Praha: Prostor 2008.
		+
		+	GÓRNY, Maciej. Concept of Mitteleuropa. In UTE, Daniel et al. (eds.). ''1914-1918-online. International Encyclopedia of the First World War''. Berlin: Freie Universität Berlin, 2015.
		+
		+	GRAUDBARD, Stephen R. (ed.). ''Eastern Europe - Central Europe - Europe''. Boulder: Westview Press, 1991.
		+
		+	HALECKI, Oscar. ''Borderlands of Western Civilization: A History of East Central Europe''. New York: Ronald Press Co., 1952.
		+
		+	HALECKI, Oscar. ''The Limits and Divisions of European History''. London and New York: Sheed & Ward, 1950.
		+
		+	HINZ, Hans-Martin – Wieczorek, Alfried (eds.). Europas Mitte um 1000. Beiträge zur Geschichte, Kunst und Archäologie 2. Stuttgart: Theiss, 2000.
		+
		+	HODŽA, Milan. ''Československo a stredná Európa'' (1931). In HODŽA, Milan. ''Federácia v strednej Európe''. Bratislava, Kalligram 1996, s. 37 – 52.
		+
		+	HODŽA, Milan. ''Federácia v strednej Európe''. Bratislava, Kalligram 1996.
		+
		+	HODŽA, Milan. ''Federation in Central Europe. Reflections and Reminiscencies''. London: Jarrolds Publishers, 1942.
		+
		+	CHURCHILL, Winston S. ''Never Give In! The Best of Winston Churchill's Speeches''. London: Pimlico, 2003.
		+
		+	JOHNSON, Lonnie R. ''Central Europe. Enemies, Neighbors, Friends'' (3 vyd.). Oxford: Oxford University Press, 2011.
		+
		+	JUDT, Tony. ''Povojnová Európa''. Bratislava: Slovart, 2007.
		+
		+	JUDT, Tony. The Rediscovery of Central Europe. In ''Daedalus'', 1990, roč. 119, č. 1, s. 23 – 54.
		+
		+	KŁOCZOWSKI, Jerzy (ed.). ''East-Central Europe in European History: Themes & Debates''. Lublin: IEŚW, 2009
		+
		+	KŁOCZOWSKI, Jerzy. ''East Central Europe in the Historiography of the Countries of the Region''. Lublin: Institute of East Central Europe, 1995.
		+
		+	KUNDERA, Milan. The Tragedy of Central Europe. In ''New York Review of Books'', 1984, roč. 31, č. 7, s. 33 – 38.
		+
		+	LE GOFF, Jacques. ''The Birth of Europe.'' Oxford: Blackwell, 2005.
		+
		+	LÜBKE, Christian. Ostmitteleuropa. Von der Formierung einer Geschichtsregion im Mittelalter bis zur Formulierung eines Forschungskonzeptes. In LÜBKE, Christian – HARDT, Matthias Hardt (eds.). ''Handbuch zur Geschichte der Kunst in Ostmitteleuropa Band 1 (400-1000). Vom spätantiken Erbe zu den Anfängen der Romanik''. Berlin/Leipzig: Deutscher Kunstverlag/Leibniz-Institut für Geschichte und Kultur des Östlichen Europa, 2017, s. 16 – 37.
		+
		+	MAGOCSI, Paul Robert. ''Historical Atlas of East Central Europe''. Seattle/London: University of Washington Press, 1993.
		+
		+	MAGRIS, Claudio a ARA, Angelo. ''Terst. Identita na hranici''. Praha: Academia, 2021.
		+
		+	MAGRIS, Claudio. ''Dunaj. Životopis řeky''. Praha: Mladá fronta, 2010.
		+
		+	MAGRIS, Claudio. ''Habsburský mýtus v moderní rakouské literatuře''. Praha: Společnost pro odbornou literaturu, 2006.
		+
		+	MAGRIS, Claudio. ''Mikrokosmy''. Praha: Mladá fronta, 2001.
		+
		+	MASARYK, Tomáš Garrigue. ''Nová Evropa''. Praha: Gustav Dubský, 1920.
		+
		+	MICHAŁOWSKI, Roman. ''The Gniezno Summit. The Religious Premises of the Founding of the Archbishopric of Gniezno''. Leiden/Boston: Brill, 2016.
		+
		+	MIŁOSZ, Czesław. ''Rodná Európa''. Bratislava: Kalligram, 2013.
		+
		+	NAUMANN, Friedrich. ''Central Europe''. New York: A.A. Knopf, 1917.
		+
		+	NAUMANN, Friedrich. ''Mitteleuropa''. Berlin: George Reimer, 1915.
		+
		+	OKEY, Robin. Central Europe / Eastern Europe. Behind the Definitions. In ''Past and Present'', 1992, roč. 137, s. 102 – 133.
		+
		+	RÁCZ, György. The Congress of Visegrád. In ''Visegrád 1335''. Bratislava: International Visegrad Fund, 2009, s. 19 – 29.
		+
		+	ROTHSCHILD, Joseph – WINGFIELD, Nancy M. ''Return to Diversity: A Political History of East Central Europe since World War II''. (4. vyd.). New York/Oxford: Oxford University Press, 2008.
		+
		+	SINNHUBER, Karl A. Central Europe – Mitteleuropa – Europe Central: An Analysis of a Geographical Term. In ''Transactions and papers'', 1954, roč. 20, s. 15 – 39.
		+
		+	SZŰCS, Jenő. The Three Historical Regions of Europe: An Outline. In ''Acta Historica Academiae Scientiarum Hungaricae'', 1983, roč. 29, č. 2, s. 131 – 184.
		+
		+	SZŰCS, Jenő. ''Tri historické regióny Európy''. Bratislava, Kalligram, 2001.
		+
		+	JAGODZIŃSKI, Andrzej (ed.). ''The Visegrad Group: A Central European Constellation''. Bratislava: International Visegrad Fund, 2006.
		+
		+	TRÁVNÍČEK, Jiří (ed.). ''V kleštích dějin. Střední Evropa jako pojem a problém''. Brno: Host, 2009.
		+
		+	TŘEŠTÍK, Dušan. Zformování se střední Evropy a symbolický rok 1000. In SOMMER, Petr (ed.). ''České země v raném středověku''. Praha: nln, 2006, s. 11 – 29.
		+
		+	VERCAMER, Grischa ''–'' Zupka, Dušan (eds.). ''Rulership in Medieval East Central Europe (Power, Rituals and Legitimacy in Bohemia, Hungary and Poland).'' Leiden/Boston: Brill, 2021.
		+
		+	WANDYCZ, Piotr S. ''Střední Evropa v dějinách. Od středověku po současnost''. Praha: Academia, 2001.
		+
		+	WANDYCZ, Piotr S. The Treatment of East Central Europe in History Textbooks. In , 1957, roč. 16, č. 4, s. 515 – 523.
		+
		+	WIHODA, Martin (ed.). ''Proměny středovýchodní Evropy raného a vrcholného středověku''. Brno: Matice moravská, 2010.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 S pojmom strednej Európy bežne narábame a používame ju v každodennej komunikácii. Keď sa nás však niekto opýta na jej definíciu, dostaneme sa do nepríjemných rozpakov. Čo je to stredná Európa? Kde sa nachádza? Kedy vznikla? Ako ju najlepšie definovať? Podľa akého kľúča ju najlepšie môžeme charakterizovať? Tieto otázky trápia historikov, literárnych vedcov, filozofov, politológov aj politicky aktívnych predstaviteľov už dlhú dobu. Prinajmenšom od začiatku 20. storočia, keď boli formulované prvé pokusy o definíciu a charakteristiku tohto regiónu na základe historických, geografických, kultúrno-spoločenských a náboženských aspektov. Rozmanitosť konceptov a široká škála prístupov majú za následok, že dodnes neexistuje definícia strednej Európy, ktorá by bola všeobecne prijímaná a ktorá by dominovala v intelektuálnom diskurze.
-=== '''Geografické vymedzenie''' ===
+=== Geografické vymedzenie ===
 Podobne komplikovaná situácia nastáva v prípade, keď strednú Európu chceme zadefinovať geograficky. Už v roku 1954 zozbieral švajčiarsky geograf Karl Sinnhuber vtedy dostupné definície tohto regiónu a dospel k záveru, že v akademickom diskurze existovalo až 16 rôznych geografických definícií stredoeurópskeho priestoru. Jedinými krajinami, ktoré sa v žiadnej neobjavili, boli Španielsko a Portugalsko. Naopak, ako srdce tohto regiónu bolo možné označiť České krajiny, Moravu, Slovensko a Rakúsko, ktoré sa nachádzali takmer v každom prípade.
@@ Riadok 16: / Riadok 16: @@
 Na jednej otázke sa, zdá sa, zhodne väčšina autorov a autoriek, ktorí sa zaoberajú ideou strednej Európy a jej dejinným vývojom. Ústrednú rolu vo všetkých pokusoch o uchopenie strednej Európy hrá jej minulosť. Bez dôkladnej znalosti historického vývoja nie je možné dôsledné a plnohodnotné pochopenie komplexnosti tohto regiónu. Dodnes sú evidentné dôsledky historických procesov, ktoré strednú Európu formovali a ktoré rozhodovali o jej vývojových tendenciách. Viaceré dnešné spoločenské problémy, etnické konflikty či politická orientácia sú dôsledkom udalostí, ktoré sa v tomto regióne odohrali pred 100, 250 či 1000 rokmi. Ak chceme pochopiť súčasné Poľsko, Maďarsko, Slovensko či Česko, musíme poznať dejiny, ktorými si ľudia žijúci v týchto krajinách prešli. Ako konštatoval český literárny vedec Jiří Trávníček: ''„Ku strednej Európe sa nedá pripojiť online“'', pretože ''„dejiny sú zároveň chorobou aj liečivom, horúčkou aj liekom strednej Európy''.''“'' (2009, s. 242 a 304).
-=== '''Koncepty''' ===
+=== Koncepty ===
 Ako už bolo spomenuté vyššie, reálna existencia strednej Európy ako špecifického regiónu predbehla formovanie konceptu samotného. V dlhom období stredovekej, ranonovovekej a novovekej Európy tento pojem skrátka nenašiel svoje intelektuálne spracovanie. Podľa Františka Dvorníka však historické základy tohto regiónu boli položené už v období 9. a 10. storočia, keď sa formovali prvé lokálne kresťanské monarchie Přemyslovcov, Piastovcov a Arpádovcov. Ani jedna z nich však nedosiahla význam veľkej dominantnej ríše s hegemoniálnymi zámermi a stali sa tak často korisťou svojich silných susedov. Zo západu to bola nemecká ríša, z východu zase ruská. Tieto dva elementy sa vyprofilovali ako zásadné konštanty, ktoré natrvalo určili charakter strednej Európy ako hraničného (medzi)regiónu medzi dvoma kultúrnymi, politickými a náboženskými okruhmi.
@@ Riadok 42: / Riadok 42: @@
 Posledným zaujímavým prístupom, ktorý treba spomenúť, je ten vytvorený okruhom stredoeurópskych intelektuálov pôsobiacich v talianskom Terste. Toto mesto, ktoré bolo vždy na rozhraní viacerých svetov, a to tak jazykových, ako aj politických domén, vytvorilo vlastný svet, akýsi mikrokozmos stredoeurópskosti formovaný talianskym aj rakúskym a slovanským myslením a historickým vedomím. Najvýznamnejším predstaviteľom tohto smeru je taliansky spisovateľ a germanista miestnej univerzity Claudio Magris (1939). Svoje chápanie stredoeurópanstva rozvinul vo viacerých zásadných pojednaniach (''Habsburský mýtus v modernej rakúskej literatúre; Terst; Mikrokozmy''), ale predovšetkým vo svojej najznámejšej knihe ''Dunaj'' (1986). Táto práca je akousi kultúrnou geografiou dunajského priestoru, ktorý pre Magrisa najvýstižnejšie symbolizuje strednú Európu. Táto rieka spája nemecko-slovansko-maďarsko-rumunsko-židovskú strednú Európu a upevňuje tak pestrý kolorit tohto rozmanitého, heterogénneho regiónu. Na základe analýzy literatúry, umenia, architektúry a dejín všetkých krajín, ktorými rieka Dunaj preteká, Magris postihuje hlavné charakteristiky tohto regiónu a poukazuje na veľké množstvo podobností a zdieľaných hodnôt. Podobne ako viacerí jeho predchodcovia či nasledovníci, aj on považuje za leitmotív stredoeurópskej identity melanchóliu a pohľad upretý predovšetkým do minulosti. Rok 1989 priniesol zásadné zmeny vo všetkých oblastiach existencie obyvateľov Maďarska, Poľska a Československa (neskôr Českej a Slovenskej republiky). Podľa Erharda Buseka sa tak stredná Európa po roku 1989 ocitla v konceptuálnom vákuu.
-=== '''Prístupy''' ===
+=== Prístupy ===
 V záverečnej časti textu sa pozrieme na štyri možné historiografické spôsoby, ako pristupovať k dejinám strednej Európy a ku konceptu strednej Európy v dejinách. Tie ukazujú na možnosti skúmania tohto komplikovaného fenoménu.