https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php?action=history&feed=atom&title=Zdravotn%C3%ADctvo_a_hygiena_v_19._storo%C4%8D%C3%AD 2026-04-13T01:09:08Z História úprav pre túto stránku na wiki MediaWiki 1.35.2 https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php?title=Zdravotn%C3%ADctvo_a_hygiena_v_19._storo%C4%8D%C3%AD&diff=532&oldid=prev 2023-10-02T08:00:43Z

<p></p> <table class="diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace" data-mw="interface"> <col class="diff-marker" /> <col class="diff-content" /> <col class="diff-marker" /> <col class="diff-content" /> <tr class="diff-title" lang="sk"> <td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">← Staršia verzia</td> <td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">Verzia zo dňa a času 08:00, 2. október 2023</td> </tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l51" >Riadok 51:</td> <td colspan="2" class="diff-lineno">Riadok 51:</td></tr> <tr><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"></td><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"></td></tr> <tr><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>=== Bibliografia ===</div></td><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>=== Bibliografia ===</div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária. ''Dejiny zdravotníctva na Slovensku''. Martin : Osveta, 1989.</ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">FALISOVÁ, Anna. ''Zdravotníctvo na Slovensku v medzivojnovom období''. Bratislava : Veda, 1999.</ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">HAJKO, Vladimír a kol. Encyklopédia Slovenska VI. T-Ž, Bratislava : Veda, 1982. </ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">HAJKO, Vladimír a kol. Encyklopédia Slovenska, III. K-M, , Bratislava : Veda, 1979.  </ins></div></td></tr> </table>

Mucska https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php?title=Zdravotn%C3%ADctvo_a_hygiena_v_19._storo%C4%8D%C3%AD&diff=530&oldid=prev 2023-09-27T08:01:45Z

<p></p> <table class="diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace" data-mw="interface"> <col class="diff-marker" /> <col class="diff-content" /> <col class="diff-marker" /> <col class="diff-content" /> <tr class="diff-title" lang="sk"> <td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">← Staršia verzia</td> <td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">Verzia zo dňa a času 08:01, 27. september 2023</td> </tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l47" >Riadok 47:</td> <td colspan="2" class="diff-lineno">Riadok 47:</td></tr> <tr><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Budovanie priemyselných podnikov v mestách prispievalo k znečisťovaniu životného prostredia v mestách. Väčšina starších obchodných a banských miest s poklesom ich hospodárskeho významu upadali, preto aj staré hygienické zariadenia ako vodovody, dláždenie ulíc a námestí a verejné kúpele chátrali. Urbanistický rozvoj miest zaostával za industrializáciou. Nové mestá sa preto nevedeli vyrovnať s požiadavkami verejnej hygieny (zásobovanie obyvateľov nezávadnou pitnou vodou, kanalizácia a odtok odpadovej vody, čisté ovzdušie). Veľkou výzvou bolo najmä zabezpečenie pitnej vody, jej nedostatok spôsoboval šírenie infekčných chorôb (brušný týfus a dyzentéria). Vodovodná sieť sa aj vo veľkých mestách budovala až v posledných dvoch desaťročiach 19. storočia. S výstavbou vodovodných rozvodov súviselo aj budovanie podzemnej kanalizačnej siete a odstránenie povrchových odpadových žľabov (z hygienických, zdravotných, ale aj estetických dôvodov). V mestách bola zavedená povinnosť zaviesť do obytných domov kanalizáciu a zriadiť splachovacie toalety. Súčasťou hygienických opatrení bolo aj pravidelné čistenie ulíc a ich osvetlenie. Koncom 19. storočia sa začalo hovoriť o znečisťovaní vodných zdrojov priemyselnými podnikmi a povinnostiach zabezpečiť čistenie odpadových vôd. Zdravie obyvateľov miest ovplyvňoval aj stav ovzdušia dymom z uhlia a plynnými exhalátmi (oxidom uhoľnatým a oxidom siričitým). V tejto súvislosti sa objavili návrhy na inštalovanie zariadení na zadržiavanie dymu. Zdravotný stav obyvateľstva ovplyvňovala úroveň bývania, najmä v rýchlo rastúcich mestách, v ktorých prudko stúpal počet obyvateľov. Prílev nového obyvateľstva si vyžadoval novú bytovú výstavbu. Mnohí obyvatelia miest totiž žili v nevyhovujúcich pivničných a suterénnych bytoch, alebo v chátrajúcich domoch s tmavými dvormi. Byty boli vlhké, so spoločnými a nevyhovujúcimi hygienickými zariadeniami. Mnohé dokonca bez hygienických zariadení. V mestách sa preto budovali nové obytné domy s príslušenstvom. V súvislosti so zvyšovaním hygienických štandardov v mestskom prostredí došlo koncom 19. storočia k oživeniu záujmu o budovanie očistných kúpeľov. Organizovanie hygienického kúpeľníctva malo za cieľ umožniť hygienické kúpanie, prípadne sprchovanie, aby sa všeobecne zvyšovali zdravotné aj hygienické pomery širokých mestských vrstiev. Súčasťou týchto zariadení boli vaňové, parné a sprchové kúpele, a nezriedka aj plavárne. Dôležitou otázkou v mestách bolo zabezpečenie hygieny potravín (verejné bitúnky s úradným a veterinárnym dohľadom, skladovanie a distribúcia potravín – najmä v letných mesiacoch). Od konca 19. storočia sa začalo viac dbať o čistotu verejných priestranstiev, odvoz odpadkov, dláždenie ulíc, budovanie verejného osvetlenia).     </div></td><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Budovanie priemyselných podnikov v mestách prispievalo k znečisťovaniu životného prostredia v mestách. Väčšina starších obchodných a banských miest s poklesom ich hospodárskeho významu upadali, preto aj staré hygienické zariadenia ako vodovody, dláždenie ulíc a námestí a verejné kúpele chátrali. Urbanistický rozvoj miest zaostával za industrializáciou. Nové mestá sa preto nevedeli vyrovnať s požiadavkami verejnej hygieny (zásobovanie obyvateľov nezávadnou pitnou vodou, kanalizácia a odtok odpadovej vody, čisté ovzdušie). Veľkou výzvou bolo najmä zabezpečenie pitnej vody, jej nedostatok spôsoboval šírenie infekčných chorôb (brušný týfus a dyzentéria). Vodovodná sieť sa aj vo veľkých mestách budovala až v posledných dvoch desaťročiach 19. storočia. S výstavbou vodovodných rozvodov súviselo aj budovanie podzemnej kanalizačnej siete a odstránenie povrchových odpadových žľabov (z hygienických, zdravotných, ale aj estetických dôvodov). V mestách bola zavedená povinnosť zaviesť do obytných domov kanalizáciu a zriadiť splachovacie toalety. Súčasťou hygienických opatrení bolo aj pravidelné čistenie ulíc a ich osvetlenie. Koncom 19. storočia sa začalo hovoriť o znečisťovaní vodných zdrojov priemyselnými podnikmi a povinnostiach zabezpečiť čistenie odpadových vôd. Zdravie obyvateľov miest ovplyvňoval aj stav ovzdušia dymom z uhlia a plynnými exhalátmi (oxidom uhoľnatým a oxidom siričitým). V tejto súvislosti sa objavili návrhy na inštalovanie zariadení na zadržiavanie dymu. Zdravotný stav obyvateľstva ovplyvňovala úroveň bývania, najmä v rýchlo rastúcich mestách, v ktorých prudko stúpal počet obyvateľov. Prílev nového obyvateľstva si vyžadoval novú bytovú výstavbu. Mnohí obyvatelia miest totiž žili v nevyhovujúcich pivničných a suterénnych bytoch, alebo v chátrajúcich domoch s tmavými dvormi. Byty boli vlhké, so spoločnými a nevyhovujúcimi hygienickými zariadeniami. Mnohé dokonca bez hygienických zariadení. V mestách sa preto budovali nové obytné domy s príslušenstvom. V súvislosti so zvyšovaním hygienických štandardov v mestskom prostredí došlo koncom 19. storočia k oživeniu záujmu o budovanie očistných kúpeľov. Organizovanie hygienického kúpeľníctva malo za cieľ umožniť hygienické kúpanie, prípadne sprchovanie, aby sa všeobecne zvyšovali zdravotné aj hygienické pomery širokých mestských vrstiev. Súčasťou týchto zariadení boli vaňové, parné a sprchové kúpele, a nezriedka aj plavárne. Dôležitou otázkou v mestách bolo zabezpečenie hygieny potravín (verejné bitúnky s úradným a veterinárnym dohľadom, skladovanie a distribúcia potravín – najmä v letných mesiacoch). Od konca 19. storočia sa začalo viac dbať o čistotu verejných priestranstiev, odvoz odpadkov, dláždenie ulíc, budovanie verejného osvetlenia).     </div></td></tr> <tr><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Podľa priemyselných zákonov z roku 1872 a 1884 bola stanovená pracovná doba na 16 hodín denne. Pracovné voľno na nedeľu bolo uzákonené až v júli 1891 vo všetkých zamestnaniach, okrem dopravy a podnikov plynulej prevádzky. Prvé náznaky starostlivosti o zabezpečenie podpory pracujúcich v prípade choroby sa objavujú až v zákonnom článku 14 o nemocenskom poistení pracujúcich.</div></td><td class='diff-marker'> </td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Podľa priemyselných zákonov z roku 1872 a 1884 bola stanovená pracovná doba na 16 hodín denne. Pracovné voľno na nedeľu bolo uzákonené až v júli 1891 vo všetkých zamestnaniach, okrem dopravy a podnikov plynulej prevádzky. Prvé náznaky starostlivosti o zabezpečenie podpory pracujúcich v prípade choroby sa objavujú až v zákonnom článku 14 o nemocenskom poistení pracujúcich.</div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Doc. Mgr. Eva Škorvánková, PhD.</ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr> <tr><td colspan="2"> </td><td class='diff-marker'>+</td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">=== Bibliografia ===</ins></div></td></tr> </table>

Mucska https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php?title=Zdravotn%C3%ADctvo_a_hygiena_v_19._storo%C4%8D%C3%AD&diff=422&oldid=prev 2023-09-17T09:25:25Z

<p>Vytvorená stránka „Medicína na začiatku 19. storočia dospela k modernému ponímaniu choroby ako samostatnej nozologickej jednotky s vlastnými klinickými a patologickými príznakmi.…“</p> <a href="https://dht.fphil.uniba.sk/mw/index.php?title=Zdravotn%C3%ADctvo_a_hygiena_v_19._storo%C4%8D%C3%AD&amp;diff=422">Zobraziť rozdiely</a>

Mucska