Koncept migrácie a zakladateľské mýty

Z Databáza historickej terminológie k dejinám Strednej Európy

Verzia z 07:50, 14. september 2023, ktorú vytvoril Mucska (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „Dôvodmi pre ich preberanie bola učená tradícia, ktorá súvisela s úctou, akú požívali práce veľkých autorov minulosti. Niektoré z prejavov či zo znakov (ro…“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Dôvodmi pre ich preberanie bola učená tradícia, ktorá súvisela s úctou, akú požívali práce veľkých autorov minulosti. Niektoré z prejavov či zo znakov (rozmer, vzdialenosť, priebeh) opisovaných migrácií mohli byť v porovnaní so vzormi vplyvných historických prác modifikované. Čo zostávalo nemenné, bol význam migrácií. Predstavovali zásadný historický moment či udalosť, ktorá formovala celý ďalší vývoj spoločenstva. Historické zdroje ukazujú, že počas storočí migrácia naberala stále pevnejšiu formu konceptu s viac-menej stabilnými znakmi. Zdrojmi obsahu a sémantiky konceptu boli predovšetkým naratívy o migráciách, ktoré mohli byť súčasťou väčších historických konštrukcií. V rámci nich mali rozprávania o putovaní funkciu takzvaných „zakladateľských mýtov“. Migrácia predstavovala najstaršie dejiny spoločenstva a definovala tak aj jeho pôvod. Vysvetľovala tiež počiatok politicko-spoločenskej organizácie, vzťahy medzi jednotlivými skupinami v rámci nej aj vzťah daného spoločenstva „smerom von“, voči ostatným. Koncept migrácie bol však tvorený aj informáciami o migráciách, zapísanými napríklad v kratších historicko-etnografických správach, ktoré nie je možné nazvať rozprávaniami. V niektorých prípadoch je nemožné identifikovať, či bola daná správa tiež prebratá z uceleného naratívu. Každá z týchto foriem sa zaslúžila o tvorbu rámca predstáv o putovaní a presunoch skupín ľudí z jedného miesta na druhé. Pôvodnými vzorcami pre chápanie a zobrazovanie migrácií bol Starý zákon, grécka a rímska historiografia. Na týchto základoch neskôr stavali „barbarské“ rozprávania o pôvode kmeňov (origo gentis), ktoré znaky a významy migrácie potvrdili a vytvorili tak istý štandard pre neskoršiu stredovekú, novovekú aj modernú vedu. To, ako boli migrácie v najstarších zdrojoch opisované, ovplyvňovalo, ako boli aj ďalšie (z tohto pohľadu „mladšie“) presuny skupín a spoločenstiev interpretované. Koncept a jeho významy nepopierateľne zasiahli do interpretácií moderných vedeckých disciplín, ktoré pomocou migrácie neraz určujú počiatok národných dejín, kultúrnych tradícií alebo kontinuity štátnosti.