K pojmu štát v ranom stredoveku
Dnes sa považuje za samozrejmé, že štáty boli úplne bežnou súčasťou ľudských dejín už od najstarších čias. Dokonca aj v rôznych európskych historiografiách sa dlhodobo nepochybovalo o správnosti používania termínu „stredoveký štát“ pre politické útvary v ranom stredoveku, ktoré sa považovali za priamych predchodcov dnešných moderných štátov. Hlavným dôvodom, prečo sa dnes bežne akceptuje termín štát aj pre stredoveké obdobie, je predstava, že dnešné moderné štáty sa jednoducho vyvíjali odpradávna až do súčasnosti. V rámci vývoja sociálno-politického usporiadania spoločnosti niektorí historici a sociológovia tvrdia, že v starších obdobiach to ešte neboli úplné štáty. Hovoria preto o protoštátoch, raných, protofeudálnych, feudálnych štátoch, predindustriálnych, prípadne veľmi často aj o predmoderných štátoch. Aj keby sme k slovu štát pridali akýkoľvek iný prívlastok, nič to nemení na fakte, že sa považoval za jeho nejakú vývojovú fázu, ktorá sa dá ľahko prepojiť s tým dnešným.
Medievisti, historickí a politickí sociológovia si pri výskume stredovekých politických zriadení všímajú aj otázku pôvodu štátu. Ich výskumy sa zameriavajú na vývoj a politické usporiadanie spoločnosti, prípadne na pozorovanie a charakteristiku rôznych foriem vlády a mocenských štruktúr. V rámci moderných politických teórií (napr. vývojová, funkcionalistická, historická) sa bádatelia snažia cez rôzne teoretické modely vysvetliť, ako boli organizované rozličné politické jednotky v minulosti – ranostredoveké kráľovstvá, kniežatstvá, vojvodstvá a podobne. Niektorí historici najčastejšie označujú stredoveké politické útvary moderným termínom štát, ale máloktorí z nich si položia otázku, čo je to štát. Viacerí bádatelia však poukázali na to, že akékoľvek snahy o jeho presné uchopenie takmer vždy so sebou prinášajú množstvo rizík. Pri hľadaní počiatku modernej predstavy štátu sa totiž objavuje viac otázok ako jasných odpovedí, keďže ide o špecifický problém politického vývoja, ktorý bol sprevádzaný častými zmenami a regionálnymi odlišnosťami.
Stredoveký pôvod moderného štátu?
Keď dnes hovoríme o modernom štáte, dokážeme ho v hlavných črtách opísať. Keďže moderný koncept štátu v ranom stredoveku neexistoval, hovoriť o „stredovekom štáte“ je prinajmenšom nevhodné. Historici často prízvukujú, že pre toto obdobie je charakteristická nedokonalosť politickej moci, neschopnosť alebo neochota vládcov podieľať sa na kontrole všetkých foriem sociálneho správania a uplatňovanie iného spôsobu výkonu moci. Súviselo to aj s inými právnymi zvyklosťami, pretože to bolo obdobie plurality zákonov, ktoré fungovali v iných sociopolitických reáliách. Neodlišovalo sa právo, náboženstvo, obyčaj a mravy, pretože všetky spolu úzko súviseli. Politicko-mocenské štruktúry neboli na kontrolu a vymáhanie kráľovských nariadení dostatočné a písomné záznamy sa vyhotovovali len veľmi zriedka, teda aspoň nie pri výkone práva. Rozličné právne poriadky skôr vychádzali z potrieb viacerých sociálnych vrstiev v rámci jednej spoločnosti a vôbec neboli prepojené so snahami panovníka o lepšiu centralizáciu moci.
Status, res publica a regnum
Latinské slovo status sa v stredovekých prameňoch objavuje veľmi často, ale doboví autori ho používali iba na označenie stavu, postavenia alebo sociálnej pozície. V stredoveku sa status bežne uplatňoval pri charakteristike spôsobilosti/schopnosti vládcu (utilitas regis), prospechu/blahu kráľovstva (utilitas regni) alebo „verejnej“ prospešnosti (necessitas). Myslela sa tým právomoc a povinnosť kráľa a jeho ľudí zachovávať pozitívne právo, za ktoré boli zodpovední. Termín status sa však nikdy nepoužíval v modernom zmysle slova na vyjadrenie geografickej alebo politickej jednotky. Dnes by sme napr. povedali: „Všetko pre blaho štátu“, ale stredoveký vládca by hovoril skôr o stave kráľovstva alebo spoločenstva, ako o status regni alebo status res publicae.
V rozličných obdobiach sa politické útvary označovali úplne inými termínmi ako štát: polis, res publica, civitas a regnum. Spomenuté termíny boli totiž používané v iných obdobiach a poukazovali na odlišné mocenské kontexty. Na rozdiel od gréckych polis ako malých a uzavretých útvarov, zaviedli Rimania do „rodiacej sa modernej predstavy štátu“ nový, gréckemu mysleniu neznámy rozmer. Bol ním právny prvok ius, ktorý sa od tohto obdobia stal typickou črtou aj pre nasledujúce politické zoskupenia. Rímsky politický horizont, res publica ako prirodzená podstata formujúceho sa ius positivum, bol iný, lebo už vychádzal z univerzálneho rámca fungovania rozsiahlej ríše – veľkého politického útvaru a regulácie ľudskej spoločnosti v zhode s rímskym právom.
Termíny res publica, civitas, regnum sa veľmi často vyskytovali v prácach stredovekých vzdelancov, avšak už s jasne odlišnými významami podľa rôznych kontextov, v ktorých boli používané vo vzťahu k rozličným podobám politického usporiadania. Napríklad termínom regnum sa označovali regionálne monarchie (kráľovstvá, kniežatstvá, vojvodstvá, grófstva a pod.) počas celého stredoveku a zároveň vyjadroval aj politickú moc vládcu na istom území. Na druhej strane res publica bola vyhradená vo väčšine prípadov pre širšie spoločenstvá, ako napríklad res publica Christiana, a len podľa kontextu sa dalo stanoviť, či to bola cirkev, alebo svetská ríša. Keďže slovo štát bolo pre stredovekú spoločnosť úplne neznáme a termín status ešte nezískal svoj dnešný moderný význam, používali sa iné pomenovania na označenie politicko-mocenských útvarov. Politická organizácia moderného štátu však bola v mnohých ohľadoch odlišná od tej, ktorú poznali a vedeli si predstaviť vzdelanci v antike alebo v stredoveku.
Stredoveké politické útvary, koncept moderného štátu a vedecké teórie
Keď skúmame stredovek, nemôžeme očakávať, že nájdeme taký typ komplexnej politickej moci, ktorou disponujú mocenské elity v moderných štátoch. Okrem autority vládnej moci nad skupinami ľudí alebo osobami na presne vymedzenom území, sú to tieto kritériá: trvalosť, územná stabilita, trvalé a neosobné inštitúcie, úplná autorita a lojalita. V priebehu vývoja a postupných zmien politického usporiadania v Európe sa dnes za najdôležitejšie znaky moderného štátu považujú: 1. (monopolná) kontrola prostriedkov násilia, 2. teritorialita, 3. zvrchovanosť, 4. ústavnosť, 5. neosobná moc, 6. verejná-štátna byrokracia, 7. autorita/legitimita, 8. štátne občianstvo, 9. zdanenie-daňový systém. Podľa teórie vývoja štátu Henriho Claessena treba sledovať štyri zásady: spoločenské usporiadanie, ekonomický vývoj, typ legitimity a stupeň byrokracie. Stredovekým politickým útvarom (early states) úplne chýbali alebo nemali v plnej miere vyvinuté také organizačné, legitimizačné a mocenské nástroje, akými disponovali neskoršie moderné štáty (mature states). Najnovšie sa však k developed state radia niekedy aj politické útvary z neskorej antiky, stredoveku a raného novoveku. Niektoré z nich sa považujú už za centralizované štáty, ktoré boli dobre politicky organizované. Stredoveké útvary sa na základe regionálnych rozdielov, ich charakteru a vyspelosti považujú buď za early states, alebo developed state. V každom prípade sa vždy označujú ešte za „nekompletné štáty“ (incomplete states) a treba povedať, že pri týchto jednotlivých vývojových modeloch sa nepochybuje o odlišnostiach jednotlivých typov štátu.
„Stredoveký štát“ v Európe?
Pri vývoji uplatňovania politickej moci v stredoveku, je veľmi dôležité zistiť, ako sa postupne menili mocenské prejavy a kedy dochádza k tým podstatným zmenám, ktoré neskôr viedli k vzniku dôležitých centrálnych inštitúcií. Vznikanie nových a významné premeny starých inštitucionálnych foriem politických organizácií v 11. – 12. storočí sa výrazne odrazili i v politických teóriách stredovekých vzdelancov, ktorí vychádzali z prekladov prác antických filozofov (Aristoteles) a teoretikov rímskeho práva. Silným podnetom týchto mocenských zmien bola aj reakcia panovníkov na vzrastajúce snahy cirkvi o politickú dominanciu v stredovekej spoločnosti, čo sa prejavovalo novými teoretickými koncepciami o úlohe a postavení pápeža. Dôležité je si všímať, kedy v prácach vzdelancov alebo v listinách z kráľovskej kancelárie dochádzalo k rozlišovaniu osoby panovníka od kráľovstva, teda v teoreticko-politickej rovine ku chápaniu a zadefinovaniu abstraktnej predstavy moci, vlády a práva, ktoré boli oddelené od osoby vládcu. Mám na mysli vývoj transpersonálných politických koncepcií v podobe symbolickej kráľovskej moci a dôstojnosti, napríklad v abstraktnej podobe neosobnej kráľovskej koruny (corona), ktoré sa používali na vyjadrenie hodnosti vládcu a zvrchovanosti panovníckých práv a povinností na vymedzenom území. Práve ideový koncept koruny sa niekedy od polovice 12. storočia stával najvýznamnejším symbolom zástupnej kráľovskej hodnosti alebo vlády, ako aj politicko-mocenským vyjadrením „transpersonálneho kráľovstva.“
Charakteristika ranostredovekých politických útvarov (regna) dobovými vzdelancami vychádzalo zo starej rímskej tradície. Podľa klasickej rímskej teórie bola Rímska ríša ako celok považovaná za sieť miest (civitas), ale v čase vznikania germánskych kráľovstiev na jej pôde bola už nahradená výkladom o ríši, ktorú tvorili viaceré regna. Vtedy už nebola súčasníkmi vnímaná ako ucelená mocenská jednotka, a preto môžeme o ranostredovekých kráľovstvách na rímskej pôde hovoriť ako o špecifickom type inštitúcií. Tieto nové politicko-mocenské útvary sa najčastejšie označovali ako regnum, terra alebo patria a pre niektoré z nich sa používali aj viaceré terminologické variácie ako principatus/ducatus/regnum. Napríklad kráľovstvo Frankov v 7. storočí (regnum Francorum) nebolo unifikovaným politickým celkom, ale skladalo sa z troch častí (tria regna): Neustria, Austrasia a Burgundsko. Bolo to teda skôr franské spoločenstvo – „konfederácia“ ako jedno ucelené kráľovstvo. Táto pluralita sa prejavovala aj množstvom delení regnum Francorum medzi mužskými predstaviteľmi rodu Merovejovcov. Aby mohli Frankovia, ako jedni z hlavných držiteľov moci, dobre politicky fungovať, uznávali lokálne regna a využívali ich na svoju podporu. Jedno veľké regnum tvorili viaceré menšie regna a tieto lokálne politické jednotky mali dokonca vlastnú mocenskú elitu, ktorá bola nositeľom kolektívnej identity. Termín regnum mal v tomto období tri hlavné významy: regnum v zmysle celého regnum Francorum; regnum vo význame pars regni Francorum a regnum v zmysle podriadené kráľovstvo ako provincia, regio, patria (Akvitánia, Bavorsko a pod.). Nešlo preto o žiaden unifikovaný a stabilný politický útvar, pretože po vymretí Karolovcov sa táto ríša rozpadla na jednotlivé menšie samostatné regna, z ktorých bola pôvodne vytvorená.
Niektorí historici sa pri výskume ranostredovekých politických útvarov uspokoja iba so všeobecnými definíciami ich fungovania. Tie však vždy nezohľadňujú dôležité mocenské a inštitucionálne odlišnosti, ktoré sú pri takýchto koncepciách často prehliadané. Pritom úplne stačí vychádzať z jednoduchej zásady. To, čo existovalo v stredoveku, treba chápať ako samostatné jedinečné javy a nespájať ich s dnešnými modernými predstavami. V stredoveku sa termín štát nepoužíval, pretože je to moderný pojem, ktorý nie je možné významovo prepojiť s vývojom mocenských štruktúr v minulosti. Z tohto dôvodu je síce problematické hovoriť o „stredovekom štáte“, ale napriek tomu sa v niektorých európskych historiografiách stanovujú zlomové obdobia, ktoré súviseli s objavením sa „štátov“ alebo počiatočných fáz ich budovania už v ranom stredoveku.
Ďalší bádatelia chcú používaním termínu štát zrejme poukázať na pokračovanie odkazu Rímskej ríše, ktorá je považovaná za „vzorový štát“ aj pre neskoršie ranostredoveké útvary. Aj v súčasnej európskej historiografii sa bežne používa termín „stredoveký štát“, ale často bez snahy bádateľov o jeho zadefinovanie. Keďže jednotlivé národné historiografie tradične vychádzajú zo zaužívanej predstavy o existencii „stredovekého národa“, z tohto dôvodu akceptujú aj existenciu štátu už v ranom stredoveku. Jeho obsahovým vyjadrením je primordiálny národ, ktorý podľa nekritických a nepodložených názorov niektorých historikov nachádza vlastnú politickú sebaprezentáciu vo vytváraní svojho štátu už v tomto najstaršom období.
Historici, ktorí sa podrobne zaoberali vznikom moderných európskych štátov, vychádzali takmer vždy z prameňov z územia dnešného Francúzska a Anglicka. Boli to totiž stredoveké monarchie, ktoré nadväzovali na staršie antické štruktúry a výrazne čerpali z dedičstva Rímskej ríše. Historici ich považujú za prvé úspešné „politicko-mocenské“ projekty, v ktorých sa najskôr vytvorili predpoklady na vznik štátu európskeho typu – predchodcu moderného štátu. Už vo vrcholnom stredoveku to boli „najvyvinutejšie“ politické útvary, ktoré výrazne ovplyvnili aj usporiadanie a organizáciu ďalších európskych monarchií. Veľmi zriedka sa pri vytváraní všeobecných modelov vývoja moderných európskych štátov objavujú príklady zo strednej Európy (Čechy, Poľsko, Uhorsko), prípadne zo Škandinávie (Dánsko, Švédsko, Nórsko, Island). V poslednom období sa však práve tieto krajiny tešia zvýšenej pozornosti pri sledovaní formovania stredovekých kráľovstiev v 10. – 11. storočí a ich politického usporiadania, napríklad aj v spojitosti s prijatím kresťanstva. Tieto územia, na rozdiel od prevažnej časti západnej Európy a Anglicka, boli v minulosti mimo priamych rímskych štruktúr, čo sa často zvykne prízvukovať pri ich špecifickom vývoji, ktorý bol čiastočne odlišný od procesov prebiehajúcich v západnej Európe v 5. – 8. storočí. Výskumy a teoretické predpoklady o upevňovaní a výkone moci analyzované v prácach západných medievistov ponúkajú cenné inšpirácie aj pre diskusie o politickom zriadení v strednej Európe v ranom alebo vo vrcholnom stredoveku. Neznamená to však, že je možné ich závery priamo aplikovať na situáciu v tejto časti Európy. Skôr by malo ísť o základnú komparáciu a metodologické obohatenie so snahou nastoliť nové otázky na základe domácich prameňov.
Otvorenou otázkou je, do akej miery ich vznik vychádzal z recepcie napr. franských vzorov alebo ich prispôsobenia sa miestnym pomerom a čo je možné prisúdiť iba domácemu vývoju. Napokon aj samotné germánske kráľovstvá ako nové politicko-mocenské jednotky boli po zániku Rímskej ríše výraznou mierou ovplyvnené rímskymi vzormi. Bolo to inak aj v prípade stredovýchodnej Európy? Mohol byť franský (merovejovský, karolovský), prípadne otovský model organizácie moci prijateľný alebo príťažlivý pre vznikajúce kráľovstvá a kniežatstvá v tejto časti Európy? Išlo o prirodzený vplyv „vyspelejších spoločností“ na okolité územia menej organizovaných útvarov, ktorý viedol k priamemu ovplyvňovaniu ich lokálnych mocenských centier, pričom sa to najskôr prejavilo vo vládnucej zložke a spoločenskej elite? Veľmi pravdepodobne išlo o kombináciu všetkých týchto faktorov. Recepcia, ovplyvňovanie, napodobňovanie sú síce veľmi dôležité činitele, ale nie jediné, ktoré pri procesoch vznikania centralizovaných mocenských štruktúr v tejto časti Európy hrali podstatnú úlohu. Treba si tiež uvedomiť, že jednosmerná inšpirácia staršími západnými vzormi a ich celkové uplatnenie napríklad pri vzniku Uhorského kráľovstva okolo roku 1000 nebolo zrejme úplne bezproblémové, pretože išlo nielen o iný región s inými tradíciami, ale navyše v tomto období dochádzalo aj v samotnej západnej Európe k novým politickým a spoločenským procesom a zmenám, ktoré je nutné zohľadniť.
V súčasnosti sa práce západných medievistov, ktorí sa zaoberajú vznikom a organizáciou stredovekých útvarov, už do veľkej miery netýkajú potvrdzovania existencie štátov v ranom stredoveku. Termín štát skôr vnímajú ako pracovný alebo pomocný termín, ktorý nestotožňujú s „národným štátom“ moderného typu. Snažia sa mu vyhnúť pričom používajú menej kontroverzné termíny ako kráľovstvo, patria, monarchia, Herrschaft, lordship, koruna a podobne. Stále sa však objavuje rozmanitosť označovania ranostredovekých politických útvarov alebo, keby som použil tradičný slovník, „predštátnych útvarov“, „raných štátov“ alebo „feudálnych štátov“. Je pochopiteľné, že pre toto obdobie neexistuje jeden všeobecne prijímaný termín ako náhrada za predtým bežne používaný štát. Dôvodom je hlavne skutočnosť, že išlo o odlišné formy moci, vládnutia a politického myslenia, preto nie je možné stanoviť iba jeden termín na vysvetlenie jedinečnosti a rozdielov množstva politických útvarov. Treba mať stále na pamäti aj rôzne časové a geografické oblasti, kde sa mohla koncentrácia a presadzovanie centrálnej moci presadzovať odlišným spôsobom.
Uhorsko
V uhorských podmienkach 11. storočia je najrozšírenejší termín regnum, v spojitosti s panstvom korunovaného panovníka, možné v politicko-teoretickom významne, bez problémov prekladať ako kráľovstvo. V rámci dobového kontextu má aj dnes zrozumiteľný význam a nijakým spôsobom nepoukazuje na „národnú štátnosť“ presadzovanú staršou historiografiou. Druhým veľmi vhodným termínom na pomenovanie panstva Arpádovcov v 11. storočí je monarchia, keďže sa objavuje už v najstarších vierohodných prameňoch a v politicko-teoretickej rovine poukazuje na moc a vládu už korunovaného kresťanského vládcu alebo dynastie. Okrem toho, používanie termínu monarchia v dobových uhorských textoch vypovedá o uvedomovaní si politicko-mocenskej odlišnosti a istej „kvalitatívnej nadradenosti“ kresťanskej monarchie Arpádovcov od okolitých kniežatstiev (ducatus) alebo lokálnych mocenských panstiev (regnum).
Mgr. Pavol Hudáček, PhD.
Bibliografia
ABRAMS, Philip. Notes on the Difficulty of Studying the State (1977). In Journal of Historical Sociology, 1988, roč. 1, č. 1, s. 58 – 89.
ANDERSON, Perry. Lineages of the Absolutist State. London: New Left Book, 1974.
ANTONÍN, Robert. Model středoevropského typu středověkého státu jako interpretační problém české a polské medievistiky. In Historia Slavorum Occidentis, 2011, roč. 1, č. 1, s. 65 – 76.
BARTONIEK, Emma. Corona és regnum. In Századok, 1934, roč. 68, č. 7 – 8, s. 314 – 331.
BEREND, Berend. The mirage of East Central Europe. Historical regions in a comparative perspective. In JARIZT, Gerhard – SZENDE, Katalin (eds.). Medieval East Central Europe in a Comparative Perspective. London; New York: Routledge, 2016, s. 9 – 23.
BEREND, Nora – URBAŃCZYK, Przemysław – WISZEWSKI, Przemysław. Central Europe in the High Middle Ages. Bohemia, Hungary and Poland, c. 900 – c. 1300. Cambridge: CUP, 2013.
BISSON, Thomas N. The “Feudal Revolution”. In Past & Present, 1994, roč. 142, s. 6 – 42.
BISSON, Thomas N. Medieval Lordship. In Speculum, 1995, roč. 70, č. 4, s. 743 – 759.
BLÁHOVÁ, Marie. Stát a vláda v pojetí kronikáře Kosmy. In Średniowiecze Polskie i Powszechne, 2002, roč. 2, s. 115 – 137.
BLOCH, Marc. Feudal Society II. Social Classes and Political Organization. London: Taylor & Frnacis, 2005.
BRUNKHORST, Hauke. States with constitutions, constitutions without states, and democracy. Skeptical reflections on Scheuerman’s skeptical reflection. In Ethics & Global Politics, 2009, roč. 2, č. 1, s. 65 – 81.
BRUNNER, Otto. Land und Herrschaft. Grundfragen der territorialen Verfassungsgeschichte Südostdeutschlands im Mittelalter, 2. Auflage. Brünn; München; Wien: Rudolf M. Rohrer Verlag, 1942.
BURKHARDT, Stefan. Between empires. South-Eastern Europe and the two Roman Empires in the Middle Ages. In JARIZT, Gerhard – SZENDE, Katalin (eds.). Medieval East Central Europe in a Comparative Perspective. London; New York: Routledge, 2016, s. 47 – 61.
CLAESSEN, Henri J. M. et al. The Internal Dynamics of the Early State (and Comments and Reply) In Current Antropology, 1984, roč. 25, č. 4, s. 365 – 379.
CLANCHY, Michael. Does Writing Construct the State? In Journal of Historical Sociology, 2002, roč. 15, č. 1, s. 68 – 70.
COLLINS, Roger. The western kingdoms. In CAMERON, Averil et al. (eds.). The Cambridge Ancient History, Volume XIV. Late Antiquity. Empire and Successors A. D. 425 – 600. Cambridge: CUP, 2007, s. 112 – 134.
D´ENTREVES, Alexander Passerin. The Notion of the State. An Introduction to Political Theory. Oxford: OUP, 1969.
DAVIES, Rees. The State. The Tyranny of a Concept? In Journal of Historical Sociology, 2002, roč. 15, č. 1, s. 71 – 74.
DAVIES, Rees. Issues and Agenda. The Medieval State.The Tyranny of a Concept? In Journal of Historical Sociology, 2003, roč. 16, č. 2, s. 280 – 300.
DEÉR, József. A magyar királyság megalakulása. Máriabesnyő – Gödöllő: Attraktor, 2010.
DOWNING, Brian M. Medieval Origins of Constitutional Government in the West. In Theory and Society, 1989, roč. 18, č. 2, s. 213 – 247.
ECKHART, Ferenc. A szentkorona-eszme története. Budapest: Kiadja a Magyar Tudományos Akadémia, 1941.
EICHENBERGER, Thomas. Patria. Studien zur Bedeutung des Wortes im Mittelalter (6. – 12. Jahrdundert). Sigmaringen: Jan Thorbecke, 1991.
EJERFELDT, Lennart. Myths of the State in the West European Middle Ages. In BIEZAIS, Haralds (ed.). The Myth of the State. Stockholm: Almqvist & Wiksell, 1972, s. 160 – 169.
ENGEL, Pál. Die Gründung des christlichen Königreichs. In GLATZ, Ferenc et al. (eds.). Die ungarische Staatsbildung und Ostmitteleuropa. Budapest: Europa Institut Budapest, 2002, s. 49 – 74.
ERTMAN, Thomas. Birth of the Leviathan. Building States and Regimes in Medieval and Early Modern Europe. Cambridge: CUP, 1997.
FONT, Márta et al. (eds.). Dinasztia, hatalom, egyház. Régiók formálódása Európa közepén (900 – 1453). Pécs: PTE, 2009.
FONT, Márta, The emergence of East Central Europe and approaches to internal differentiation. In JARIZT, Gerhard – SZENDE, Katalin (eds.). Medieval East Central Europe in a Comparative Perspective. London; New York: Routledge, 2016, s. 24 – 36.
FOURACRE, Paul. Space, Culture and Kingdoms in Early Medieval Europe. In LINEHAN, Peter – NELSON, Janet L. (eds.). The Medieval World. London: Routledge, 2001, s. 366 – 380.
FRIED, Johannes. Der karolingische Herrschaftsverband im 9. Jh. zwischen „Kirche“ und „Königshaus“. In Historische Zeitschrift, 1982, roč. 235, s. 1 – 43.
FÜGEDI, Erik. A befogadó: a középkori magyar királyság. In Történelmi szemle, 1979, roč. 22, s. 355 – 376.
GARIPZANOV, Ildar H. – GEARY, Patrick J. – URBAŃCZYK, Przemysław. Introduction. Gentes, Gentile Identity, and State Formation in Early Medieval Europe. In GARIPZANOV, Ildar H. – GEARY, Patrick J. – URBAŃCZYK, Przemysław (eds.). Franks, Northmen, and Slavs. Identities and State Formation in Early Medieval Europe. Turnhout: Brepols, 2008, s. 1 – 14.
GIERKE, Otto. Political Theories of the Middle Age. Cambridge: CUP, 1922.
GIEYSZTOR, Aleksander. Urząd wojewodziński we wczesnych państwach słowiańskich w IX. – XI. wieku. In Archeologia Polski, 1971, roč. 16, s 317 – 325.
GLATZ, Ferenc. Regionale Geschichtsbetrachtung in Ostmitteleuropa. Die Ungarn und ihre Nachbarn in der Zeit der Staatsgründung. In GLATZ, Ferenc et al. (eds.). Die ungarische Staatsbildung und Ostmitteleuropa. Budapest: Europa Institut Budapest, 2002, s. 9 – 35.
GOETZ, Hans–Werner. Introduction. In GOETZ, Hans–Werner – JARNUT, Jörg – POHL, Walter (eds.). Regna and Gentes. The Relationship between Late Antique and Early Medieval Peoples and Kingdoms in the Transformation of the Roman World. Leiden; Boston: Brill, 2003, s. 1 – 12.
GOETZ, Hans–Werner. Die Wahrnehmung von „Staat“ und „Herrschaft“ im frühen Mittelalter. In AIRLIE, Stuart – POHL, Walter – REIMITZ, Helmut (eds.). Staat im frühen Mittelalter. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2006, s. 39 – 58.
GOETZ, Hans–Werner. „Herrschaft“ in der karolingischen Welt. Erwartungen und Verwirklichung, Repräsentation und Symbolik. In FERNÁNDEZ, Francisco Javier – VALDÉS, César García de Castro (eds.). Territorio, Sociedad y Poder Anejo 2. Symposium Internacional. Poder y simbologia en la Europe, Siglos VIII. – X. Oviedo: Universidad de Oviedo, 2009, s. 159 – 180.
GOFFART, Walter. The barbarians in late antiquity and how they were accommodated in the west. In NOBLE, Thomas F. X. (ed.). From roman provinces to medieval kingdoms. London; New York: Routledge, 2006, s. 195 – 209.
GRAUS, František. Die Entstehung der mittelalterlichen Staaten in Mitteleuropa. In Historica, 1965, roč. 10, s. 5 – 65;
GRAUS, František. Verfassungsgeschichte des Mittelalters. In Historische Zeitschrift, 1986, roč. 243, s. 529 – 589.
GRININ, Leonid E. Early State, Developed State, Mature State. The Statehood Evolutionary Sequence. In Social Evolution & History, 2008, roč. 7, č. 1, s. 67 – 81.
GYÖRFFY, György. István király és műve. Budapest: Gondolat, 1977.
GYÖRFFY, György. A magyar állam félnomád előzményei. In TŐKEI, Ferenc (ed.). Nomád társadalmak és államalakulatok. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1983, s. 365 – 390.
GYÖRFFY, György. Die Anfänge der ungarischen Kanzlei im 11. Jahrhundert. In Archiv für Diplomatik, Schriftgeschichte, Siegel- und Wappenkunde, 1984, roč. 30, č. 1, s. 88 – 95.
GYÖRFFY, György. Dual Kingship and the Seven Chieftains of the Hungarians in the Era od the Conquest and the Raids. In Acta Orientalia Academiae Scientiarum Hungaricae, 1994, roč. 47, č. 1 – 2, s. 87 – 104.
HARDING, Alan. Medieval Law and the Foundations of the State. New York: OUP, 2002.
HINDLE, Steve. “When and What was the State?” Some Introductory Comments. In Journal of Historical Sociology, 2002, roč. 15, č. 1, s. 63 – 65.
HINTZE, Otto. Staatslehre und Staatstheorie. In OESTREICH, Gerhard (ed.). Soziologie und Geschichte. Gesammelte Abhandlungen zur Soziologie, Politik und Theorie der Geschichte. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1982, s. 223 – 238.
HINTZE, Otto. Der Staat als Betrieb und die Verfassungsreform. In OESTREICH, Gerhard (ed.). Soziologie und Geschichte. Gesammelte Abhandlungen zur Soziologie, Politik und Theorie der Geschichte. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1982, s. 205 – 209.
HORVÁTH, Attila. History of Doctrine of the Holy Crown. In TÓTH, Endre (ed.). The Hungarian Holy Crown and the Coronation Regalia. Budapest: Országház Könyvkiadó, 2021, s. 429 – 438.
CHEYETTE, Fredric L. The Invention of the State. In LACHNER Bede Karl – PHILIP, Kenneth Roy (eds..). The Walter Prescott Webb Memorial Lectures. Essays on Medieval Civilization. Austin; London: University of Texas Press, 1978, s. 143 – 178.
INNES, Matthew. State and Society in the Early Middle Ages. The Middle Rhine Valley, 400 – 1000. Cambridge: CUP, 2000.
KALHOUS, David. Anatomy of a Duchy. The Political and Ecclesiastical Structures of Early Přemyslid Bohemia. Leiden: Brill, 2012.
KALHOUS, David. Model státu středoevropského typu. Koncepce na pomezí trdice a inovace (Ke kontinuitě a diskontinuitě v české histriografii po r. 1948). In Forum Historiae, 2014, roč. 8, č. 2, s. 159 – 173.
KALHOUS, David. State formation in the 10th century. In CURTA, Florin (ed.). The Routledge Handbook of East Centra and Eastern Europe in the Middle Ages, 500 – 1300. London: Routledge, 2022, s. 121 – 138.
KLANICZAY, Gábor. The Birth of a New Europe About 1000 CE. Conversion, Transfer of Institutional Models, New Dynamics. In ARNASON, Johann P. – WITTROCK, Björn Eurasian Transformations, Tenth to Thirteenth Centuries. Crystallizations, Divergences, Renaissances. Leiden; London: Brill, 2004, s. 99 – 129.
KRISTÓ, Gyula. Die ungarische Staatsgründung. In GLATZ, Ferenc et al. (eds.). Die ungarische Staatsbildung und Ostmitteleuropa. Budapest: Europa Institut Budapest, 2002, s. 39 – 48.
KRZEMIEŃSKA, Barbara – TŘEŠTÍK, Dušan. Hospodářské základy raně středověkého státu ve střední Evropě (Čechy, Polsko, Uhry v 10. – 11. století). In Československý časopis historický, 1979, roč. 27, č. 1, s. 113 – 130.
KUČERA, Matúš. Typológia včasnostredovekého štátu na strednom Dunaji. In Československý časopis historický, 1979, roč. 27, č. 6, s. 856 – 883.
LECAIN, Gerard. From Theirs to Modernity. The Concept of State – Middle Age Interpretations from the 20th Century and Beyond. In Birkbeck Law Review, 2013, roč. 1, č. 1, s. 81 – 110.
LYSÝ, Miroslav. Moravania, Mojmírovci a Franská ríša. Štúdie k etnogenéze, politickým inštitúciám a ústavnému zriadeniu na území Slovenska vo včasnom stredoveku. Bratislava: Atticum, 2014.
MACHÁČEK, Jiří. „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky. In Archeologické rozhledy, 2012, roč. 64, č. 4, s. 775 – 787.
MANN, Michael. The Autonomous Power of the State. Its Origins, Mechanisms and Results. In HALL, John A. (ed.). States in History. Oxford: Basil Blackwell, 1986, s. 109 – 136.
MANN, Michael. State and Society, 1130 – 1815. An Analysis of English State Finances. MANN, Michael (ed.). States, War and Capitalism. Studies in Political Sociology. Oxford; Cambridge: Blackwell, 1988, s. 73 – 123.
MANN, Michael. States, Ancient and Modern. In MANN, Michael (ed.). States, War and Capitalism. Studies in Political Sociology. Oxford; Cambridge: Blackwell, 1988, s. 33 – 72.
MAYER, Theodor. Die Entstehung des „modernen“ Staates im Mittelalter und die freien Bauern. In Zeitschrift der Savigny–Stiftung für Rechtsgeschichte, Germanistische Abtheilung, 1937, roč. 57, s. 210 – 288.
MEYER, Christoph H. F. Zum Streit um den Staat im frühen Mittelalter. In Rechtsgeschichte. Zeitschrift des Max – Planck – Instituts für europäische Rechtsgeschichte, 2010, roč. 17, s. 164 – 175.
NELSON, Janet L. Kingship and empire in the Carolingian world. In McKITTERICK, Rosamond (ed.). Carolingian culture. Emulation and innovation. Cambridge: CUP, 1993, s. 52 – 87.
POHL, Walter. Staat und Herrschaft im Frühmittelalter. Überlegungen zum Forschungsstand. In AIRLIE, Stuart – POHL, Walter – REIMITZ, Helmut (eds.). Staat im frühen Mittelalter. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2006, s. 9 – 38.
POHL, Walter. The Barbarian Successor States. In SPINEI, Christina – HRIBAN, Cătălin (eds.). Eastern Central Europe in the Early Middle Ages. Conflicts, Migrations and the Ethnic Processes. Bukureşti: Editura Academiei Române, 2008, s. 143 – 158.
POHL, Walter. Regnum und gens. In POHL, Walter – WIESER, Veronika (eds.). Der frühmittelalterliche Staat – europäische Perspektiven. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2009, s. 435 – 450.
POWICKE, Frederick Maurice. Reflections on the Medieval State. In Transactions of the Royal Historical Society, 4. Series, 1936, roč. 19, s. 1 – 23.
RAFFENSPERGER, Christian. Situating medieval Eastern Europe. Historiography and discontent. In CURTA, Florin (ed.). The Routledge Handbook of East Centra and Eastern Europe in the Middle Ages, 500 – 1300. London: Routledge, 2022, s. 9 – 22.
RATKOŠ, Peter. Počiatky feudalizmu na Slovensku. K problematike raného feudalizmu v našich krajinách. In Historický časopis, 1954, roč. 2, č. 2, s. 252 – 279.
REYNOLDS, Susan. The Historiography of the Medieval State. In BENTLEY, Michael (ed.). Companion to Historiography. London; New York: Routledge, 1997, s. 117 – 138.
REYNOLDS, Susan. Responses: There were States in Medieval Europe. A response to Rees Davies. In Journal of Historical Sociology, 2003, roč. 16, č. 4, s. 550 – 555.
RUNCIMAN, Walter Garrison. The Origins of the Modern State in Europe and as a Topic in the Theory of Social Selection. In BLOCKMANS, Wim – GENET, Jean–Philippe (eds.). Actes du colloque organisé par la Fondation européenne de la science et l´ École française de Rome (18 – 31 mars 1990). Rome: École Française de Rome, 1993, s. 45 – 60.
RUSSOCKI, Stanisław. Vznik vládního systému a způsob panování v patrimoniálních monarchiích střední Evropy. Několik diskusních poznámek. In Československý časopis historický, 1980, roč. 28, č. 3, s. 399 – 414.
SKINNER Quentin. O státě. Praha: Oikoymenh, 2012.
STRAYER, Joseph R. On the Medieval Origins of the Modern State. Princeton; Oxford: Princeton University Press, 2005.
ŠTEFAN, Ivo. Mocní náčelníci od řeky Moravy? Poznámky ke struktuře raných států. In Archeologické rozhledy, 2014, roč. 66, s. 141 – 176.
URBAŃCZYK, Przemysław. Early State Formation in East Central Europe. In CURTA, Florin (ed.). East Central & Eastern Europe in the Early Middle Ages. Ann Arbor: The University of Michigan Press, 2005, s. 139 – 151.
WICKHAM, Chris. Framing the Early Middle Ages. Europe and the Mediterranean, 400 – 800. Oxford: OUP, 2005.
WIHODA, Martin. Přemyslovská medievistika o sobě a sobě. Melancholické rozjímání nad „budováním českého státu“. In Časopis Matice moravské, 2009, roč. 128, č. 2, s. 447 – 460.
WOLFRAM, Herwig. The Shaping of the Early Medieval Kingdom. In Viator. Medieval and Renaissance Studies, 1970, roč. 1, s. 11 – 20.
WOLFRAM, Herwig. The Shaping of the Early Medieval Principality as a Type of Non–Royal Rulership. In Viator. Medieval and Renaissance Studies, 1971, roč. 2, s. 33 – 52.
WOLFRAM, Herwig. Die Ungarn und das fränkisch-bayerische Ostland. In GLATZ, Ferenc et al. (eds.). Die ungarische Staatsbildung und Ostmitteleuropa. Budapest: Europa Institut Budapest, 2002, s. 89 – 98.
WOOD, Ellen Meiksins. Citizens to Lords. A Social History of Western Political Thought from Antiquity to the Middle Ages. London; New York: Verso, 2008.
WORMALD, Patrick. Kings and Kingship. In FOURACRE, Paul (ed.). The New Cambridge Medieval History, Volume 1., c. 500 – c. 700. Cambridge: CUP, 2005, s. 571 – 604.
WORMALD, Patrick. Pre–modern “State” and “Nation”. Definite or indefinite? In AIRLIE, Stuart – POHL, Walter – REIMITZ, Helmut (eds.). Staat im frühen Mittelalter. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2006, s. 179 – 190.
ZOTZ, Thomas. Ethnogenese und Herzogtum in Alemannien (9. – 11. Jahrhundert). In Mitteilungen des Instituts für Österreichische Geschichtsforschung, 2000, roč. 108, č. 1 – 2, s. 48 – 66.
ZOTZ, Thomas. Reichsbildung und zentraler Ort. Zur Rolle von Herrschaftsstatten im Rahmen der Trias rex – gens – patria. In BECHER, Matthias – DICK, Stefanie (eds.). Völker, Reiche und Namen im frühen Mittelalter. München: Wilhelm Fink Verlag, 2010, s. 347 – 358.
ZUPKA, Dušan. Rulers between ideal and reality. In CURTA, Florin (ed.). The Routledge Handbook of East Centra and Eastern Europe in the Middle Ages, 500 – 1300. London: Routledge, 2022, s. 174 – 190.
