Mestá v staroveku

Mestá v strednej Európe v období antiky (1. – 3. storočie)

Počiatky urbanizácie v stredoeurópskom priestore sa neodmysliteľne spájajú s príchodom Rimanov do oblastí stredného Dunaja v období 1. storočia n. l. Za predchodkyne miest sa zvyknú v tomto priestore považovať keltské oppidá, ktoré však vykazujú iba čiastočné znaky urbanizmu. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že v súčasnosti nejestvuje jednoznačná, takpovediac univerzálne platná definícia termínu mesto, a to ani medzi predstaviteľmi konkrétnych vedeckých odborov, v rámci ktorých sa takáto aglomerácia definuje (sociológia, politická ekonómia, geografia a pod). To isté možno konštatovať aj pri snahách o jednoznačné vymedzenie miest ako produktov grécko-rímskej civilizácie. V každom prípade takéto definície zväčša zahŕňajú niekoľko kritérií, z ktorých možno mnohé uplatniť aj pre vymedzenia miest v iných historických obdobiach – medzi také patrí celkový počet obyvateľov, hustota a kompaktnosť zaľudnenia či administratívnosprávna funkcia okolitých oblastí. Medzi dôležité, no opäť problematické kritériá takisto patrí dobová terminológia, ktorá sa používala na označenie mesta v súdobých prameňoch. V latinčine rímskeho obdobia existuje viacero výrazov pre mesto: urbs, civitas, oppidum, v gréčtine zasa polis, asty. Tieto termíny však nemuseli vždy označovať mestá podľa vtedajších i súčasných chápaní.