Epidémie a pandémie moru v strednej európe

Mor (lat. pestis, gr. loimós, hebr. deber) sa v širšom význame používal pre označenie rôznych foriem nákazlivých chorôb. V užšom význame označuje chorobu vyvolanú baktériou Yersinia pestis (nazývanou aj ako Yersinia pseudotuberculosis subspecies pestis), ktorú roku 1894 objavil a popísal vo Švajčiarsku narodený francúzsky lekár a bakteriológ Alexander Yersin. Postihnutým osobám sa začali objavovať zdureniny lymfatických uzlín v oblasti slabín a podpazušia. Podľa týchto zdurenín hovoríme o takzvanom bubonickom, respektíve žľazovom (hľuzovom) more. Okrem toho evidujeme aj ďalšie dva typy moru – pľúcny a septický.

Morová baktéria sa primárne vyskytuje u rôznych typov hlodavcov (najčastejšie potkanov) a na nich parazitujúcich blchách, ktoré následne prenášali nákazu na ľudí. Blchy, ktoré nasajú infikovanú krv hlodavcov, dostanú do tela i baktérie, ktoré sa v ich tráviacom trakte množia natoľko, až ho napokon úplne upchajú. V dôsledku tohto procesu hladujúca blcha nedokáže sať ďalšiu krv a pri najbližšej možnej príležitosti vyhľadáva nového hostiteľa. Po úplnom upchatí tráviaceho traktu navyše dochádza k tomu, že blcha vyvráti jeho obsah do krvi obete. Spolu s ním potom putujú do jej tela aj tisíce morových baktérií. Po zdurení uzliny začínajú hnisať a vytvárať vredy (bubóny), pričom v ťažších prípadoch dochádza k otrave krvi a následnej smrti v priebehu niekoľkých dní. Kategória

Justiniánsky mor

Prvou celoeurópskou písomnými prameňmi jednoznačne doloženou pandémiou bol takzvaný Justiniánsky (Justiniánov) mor, nazvaný podľa východorímskeho cisára Justiniána (527 – 565). Jeho prepuknutie mohlo súvisieť s klimatickými zmenami, ku ktorým došlo v polovici 30. rokov 6. storočia. Za ich pôvodcu sa považuje buď mohutná erupcia sopky, alebo náraz kométy či asteroidu. Vo vzduchu sa objavila akási hustá a suchá hmla, ktorá znížila intenzitu...